Prehusťovanie obyvateľstva narobí problémy

V poslednom období pozorujem, že v Bratislave sa deje presne opačný proces ako v iných európskych a svetových metropolách, a to neustále a živelné prehusťovanie obyvateľstva, aktivít a produkcie na jednom mieste.

Iné veľké mestá, ktoré myslia do budúcnosti, na harmonický rozvoj svojich obyvateľov po všetkých stránkach, a teda aj na harmonický vývoj mesta, sa snažia realizovať politiku, ktorá by znižovala koncentráciu ľudí a ich aktivít na jednom mieste a regulovať prehusťovanie. Bratislava naopak prehusťovanie ešte plánovane zvyšuje. Vplyvom prehusťovania následne dochádza k takým javom ako nepriechodnosť dopravy, miznutie oddychových miest pre obyvateľov, zdravotné problémy, sociálne problémy, kriminalita, neadekvátne životné prostredie. Zanedbanie kontroly tohto problému má vplyv na potrebu oveľa väčšieho množstva finančných prostriedkov do riešenia dôsledkov a finančnú záťaž pre miestnu samosprávu.

K týmto úvahám ma priviedla informácia o tom, že už na aj tak prehustenom sídlisku - v Petržalke, na sídlisku, ktoré má už dlhodobo prezývku „nocľaháreň“, pretože spanie je skutočne jednou z mála vecí, ktorá sa tam dá robiť - sa bude na minimálnom torze trávnika pred panelákmi na Hálovej ulici (Dvory III, vedľa podniku Music Net Café) stavať deväťpodlažná multifunkčná budova. Zjavne sa predpokladá, že obyvatelia, ktorí tu majú aj tak minimálny priestor na život, si ani nevšimnú, že sa tento priestor ešte zmenšil. Ak náhodou očakávali úpravu trávnika, tak sa jej dočkali. Vyrastie im na ňom nová budova, a navyše sa kedykoľvek môžu pokochať výhľadom do jej útrob a nebudú potrebovať ani ďalekohľad. Ťažko niečo dodávať, veta „na Slovensku je to tak“ sa mi zdá už opotrebovaná, a myšlienku, že volená samospráva je vytvorená práve na to, aby bola bližšie k ľuďom a ich potrebám, zbytočne rozvíjať nemám záujem.

V mestách Európy, kde je taká hustota obyvateľstva a kde sa vytvára toľko hrubého domáceho produktu ako v Bratislave, majú ľudia možnosť po práci alebo počas obednej prestávky ísť si oddýchnuť, v pokoji si prečítať noviny, prípadne niečo zjesť do jedného z upravených, blízkych a ľahko dostupných mestských parkov, nehovoriac o voľnom čase detí alebo dôchodcov a ich práve na pekný a finančne nenáročný oddych. Bratislava môže stále a ešte asi dlho bude o takýchto miestach iba snívať. Niekedy mám dojem, že Bratislava nie je miestom pre ľudí, ale pre akúsi produktívnu pracovnú silu zamestnávanú zahraničnými investormi.
Alžbeta Ivaničková, Petržalka
LIST ČITATEĽA