Potrebuje mesto architekta alebo urbanistu?

Ustanovenie funkcie hlavného architekta mesta, keďže už trvá toľko rokov, zrejme nie je jednoduchou vecou. Problém nie je ako vidno, ani tak v osobe, ale skôr v rozsahu právomocí, ktorými by mohol zasahovať do vplyvov a rozhodnutí poslancov.

Myslím si, že už od začiatku ide o zásadný omyl. Bratislava totiž nepotrebuje „hlavného architekta“, ktorý by, vulgárne povedané, rozhodoval o tom, či má byť fasáda zelená, modrá alebo sklenená, ale potrebuje „hlavného urbanistu“. Človeka alebo inštitút, ktorý predstaví a dokáže dodržať jasný koncept rozvoja mesta a hlavne dostavby a prestavby centrálnej mestskej oblasti. Prestáva byť totiž únosné, aby sa výstavba mesta riadila rôznymi petíciami, odvolávaním sa všetkých možných organizácií, ale hlavne pod tlakom silných developerských spoločností, ktorých snahou je vyťažiť z každého pozemku maximum. Využíva sa pri tom hlavne slabosť (aj legislatívna) a nepripravenosť stavebných úradov.

Architektúra je aj pri veľkom podiele technických disciplín umením. Tvorba, ale aj posudzovanie, je teda subjektívne a preto sa jej výtvory môžu niekomu páčiť a niekomu nie. Urbanizmus - stavba miest - hoci ako súčasť architektúry je viac exaktnou vedou ako umeleckou tvorbou. Výsledkom je symbióza viacerých disciplín - od demografie, dopravy, štatistiky až po pamiatkovú ochranu, ale aj invenčného vstupu architekta pri vytváraní mestských celkov.

Preto si myslím, že hlavným architektom mesta nemusí byť slávny architekt, ale človek s jasnou víziou rozvoja a modernej prestavby mesta.
Ing. arch. Vladimír Pavlita, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA