Našim lesom najviac škodia Mestské lesy

V zakladajúcich dokumentoch Mestských lesov Bratislava je deklarované, že lesy majú slúžiť predovšetkým na oddych a relax Bratislavčanov. To tvrdil aj novovymenovaný riaditeľ v interview v Bratislavských novinách z 8. apríla 2004.

V poslednom čísle z 29. júla v článku Lesom škodia aj ľudia, ktorí v nich pracujú popisuje autor otrasnú situáciu na rôznych značených cestičkách, kde v ich okolí miznú stromy, a ktoré sú na dlhé roky rozryté ťažkými mechanizmami, takže Bratislavčania, ktorí sa vybrali na túru, nemôžu vôbec prejsť. Navyše výsledok takejto prechádzky, kde sa mal človek zrekreovať a získať estetické zážitky, prináša pravý opak, hlboké rozčarovanie a tušenie katastrofy pre budúcnosť.

Tak takto si to zrejme pán riaditeľ predstavoval, „v prvom rade zohľadniť rekreačnú funkcie lesa“. Sľuboval výberovú ťažbu lesa miesto holorubov, ktorá je však určite pre nich výhodnejšia, pretože si vyberajú len tie najväčšie a najkrajšie stromy a nemusia sa zaťažovať s výsadbou mladých stromčekov. Dokedy? Za chvíľu budú lesy tak preriedené, nehovoriac už o poškodení pôdy a ostatných okolitých stromov, že nebudeme môcť už ani hovoriť o lesoch. Na početných holoruboch, ktoré po ich ťažbe všade dosiaľ zostali nič poriadne nerastie, takže aj tu preukázali, že nevedia alebo nechcú v lesoch hospodáriť a budúcnosť ich zaujíma zo všetkého najmenej.

To však nie je všetko, svojou činnosťou ťažkými mechanizmami zničili väčšinu drevených mostíkov, ktoré turistom a tiež bežkárom v zime slúžili na prechod cez korytá potôčikov. O ich obnovu sa už vôbec nezaujímajú. O studničky sa tiež nechcú starať. A aby sa vyhli tlaku miestnych orgánov na ich udržiavanie, všetky ich označili chytrácky značkou pre nepitnú vodu.

Myslím si, že jediným užitočným riešením by bolo zrušiť Mestské lesy, ktoré drancujú našu prírodu a zakázať akúkoľvek ťažbu pod akoukoľvek zámienkou a nechať naše bratislavské lesy, aby si žili svojím spôsobom tak, ako to urobili v Česku na Šumave. Tých pár nezamestnaných by sa nám vrátilo v zachovaní tejto krásy prírody v okolí Bratislavy, ktorá má pre nás nevyčísliteľnú, hlavne rekreačnú hodnotu. Nemuseli by sme tu potom neustále počúvať motorové píly, ktorých zvuk je zlovestný a nepríjemnejší ako zubárska vŕtačka.
František Žilinek, Bratislava
LIST ČITATEĽA