Obchodovanie s informáciami je výnosné

Viete, ktorý zákon zaručene funguje? Predsa ten o schválnosti. V mene tohto zákona mi počas víkendu „zakapali“ všetky perá v domácnosti. Byť tak trochu poverčivá, považovala by som to za pokyn, aby som príspevok do novín vôbec nenapísala.

Nakoniec som sa učlovečila, pretože teraz, v predvianočnom čase, je podnetov zo strany čitateľov veľa. Dnes sa chtiac nechtiac budem zaoberať okrajovou záležitosťou. Myslím na zvláštny typ obchodu a to na doslovné kšeftovanie s informáciami. Ak si myslíte, že sa vás to netýka, ste na omyle.

Desiatky telefonátov dokazujú, že našich čitateľov hnevajú nevyžiadané reklamné materiály vhadzované do poštových schránok, a to veľakrát na ich meno a adresu. Pýtajú sa ma, kde sa ich adresy dostávajú do „obehu“ a ako sa dá proti tomu brániť. Začnem od konca: je možné označiť si poštovú schránku výrazným oznamom, že si reklamu neželáte. Odrazíte tak aspoň tú časť reklamy, ktorá sa rozosiela anonymne.

Ak príde zásielka na meno, potom pomôže iba kontakt s odosielateľom. Najlepšie písomne dotyčnému oznámte, že si neželáte obťažovanie z jeho strany. A prirodzene sa môžete aj opýtať, ako sa k vašej adrese dostal, keď na Slovensku existuje zákon o ochrane osobných údajov. Predpokladám, že sa oslovený podnik spamätá a vašu adresu zo svojho zoznamu vyškrtne. Pre úplnosť, predaj a výmena databáz obyvateľov je jedným z vysokovýnosných kšeftov. Vstupné investície sú takmer nulové a výnosy slušné.

Ďalší druh podobného obchodovania je tzv. výhodná turistika na atraktívne miesta. Za 129 korún máte možnosť si pozrieť napríklad Ostrihom, Viedeň či Šaštín a navyše máte ešte chutný obed a darček pre každého. Že zájazd sa pre vás končí pár kilometrov za Bratislavou nekonečnou prezentáciou silne predražených výrobkov, obed je viac-menej o ničom a na miesto pôvodného určenia sa vôbec nemusíte dostať? Čo už potom. Darček je v každom prípade váš.

Aby som nekrivdila, tie tzv. darčeky sú niekedy naozaj kvalitné. Za chybu považujem skutočnosť, že ich vlastne zaplatí a preplatí spotrebiteľ, ktorý nedokázal odolať psychickému nátlaku a objedná si často nepotrebný tovar! Mimochodom, dobre si zapamätajte, že takto zakúpený alebo zazmluvnený tovar môžete podľa zákona do 7 dní vrátiť a zmluvu zrušiť bez udania dôvodu.

Ďalším chytákom z oblasti informácií sú pôžičky mimobankových subjektov, ale aj obchodných organizácií. V rámci reklamných kampaní totiž výrazne vyzdvihujú výhody a taktne (iba ak pod čiarou) uvedú pravdu o tom, o koľko sa cena za výrobok či pôžičku v skutočnosti predraží. Nie je ničím neobyčajným preplatiť tovar až o jednu tretinu. Že to považujete v skutočnosti za úžeru? Ja tiež, ale žiaľ, zákon zatiaľ nie.

A že sa kšeftuje aj s informáciami v rámci zvyšovania si kvalifikácie? Nemyslím pri tom na školy, ale rôzne ponúkané semináre na získanie grantov alebo na zvýšenie úspechu v podnikaní. Nuž, čo by ste tak za mizerných pár sto či tisíc korún nechceli. Hádam len nie presný návod. Preto pozor: Spotrebiteľ, chráň sa sám!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN