Na neochotu obchodníkov sú zákony krátke

Čas letí ako splašený. Od nášho vstupu do Európskej únie už uplynuli skoro štyri mesiace. Ceny až na výnimky nijako závratne nevyleteli do výšky. Ani špekulanti s nehnuteľnosťami a predovšetkým s bytmi si neprišli na svoje, veď ceny skôr klesli. Pravda, sú aj výnimky, ale tie nesúvisia s EÚ.

Ťažko možno celosvetovú ropnú krízu zhodiť na Brusel. Ba ani neprezieravý postup výkupu pozemkov pri Žiline nie je dôsledkom bruselskej byrokracie. Faktom je, že ak dobrovoľne vstúpim do nejakého klubu, vzťahujú sa na mňa pravidlá, ktoré tam vládnu. No skutočnosť, že za všetko pochybné alebo zlé v našom živote je zodpovedná Európska únia je - prepáčte za výraz - riadna blbosť. A opovážim sa tvrdiť, že navodzovanie protibruselskej nálady je v niektorých prípadoch vedomé hádzanie piesku do očí občanov, v mojom prípade, spotrebiteľov.

Čo sa deje? Všetky oprávnené sťažnosti veľa podnikateľov „odpinkne“ slovami: je to v súlade s legislatívou Bruselu. A pritom tú legilsatívu poznajú asi len z rýchlika! Faktom je, že legislatíva v Európskej únii pre vzťahy výroba - obchod - spotrebiteľ nie je dopodrobna rozpracovaná, čo sa týka reklamácií. Prečo by aj mala byť?

Zásada, že na trh sa majú dostať iba výrobky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť užívateľa, je hádam dostačujúca. Je vecou každého štátu, ako chráni svojich občanov pred snahou porušiť túto zásadu zo strany výroby a obchodu. Aj Slovensko má dosť inštitúcií, ktoré sú určené jedine na tento účel. Do akej miery si plnia funkciu - to už je úloha pre politikov - ale aj nás všetkých.

Určite ste si všimli, že som sa vyhla otázke kvality výrobkov, čiže vlastností, ktoré sú dôležité z hľadiska užívateľa - ale jeho zdravie či bezpečnosť ohroziť nemôžu. Nuž to je oblasť, ktorú Brusel nepríliš konkretizuje. Našťastie, veď čo vyhovuje mne, ešte nemusí vyhovovať stovkám iných užívateľov. Je to jednoducho pravidlo ponuky a dopytu. No a potom, samozrejme, dnes už dvojročnej záručnej doby, ktorá by mala chrániť spotrebiteľa pred náhodnými nedostatkami výrobkov.

Čoraz častejšie mi volajú spotrebitelia, že očakávali po vstupe do EÚ zjednodušenie reklamačného konania. Podľa ich zahraničných skúseností obchod pri reklamovaní tovar bez rečí a na mieste vymení a to často bez toho, aby požadoval doklad o zaplatení. Našu prax nekonečnej nechuti uznať reklamáciu asi všetci poznáte. A to nie je o legislatíve, ale o obchode a jeho snahe vyjsť zákazníkovi v ústrety a tak si ušetriť náklady na reklamu.

Prvé lastovičky, ktoré tento princíp pochopili, sú už aj u nás. Uisťujem vás, že budú pod vplyvom konkurencie pribúdať. Dovtedy musíme ešte vydržať. A vo vlastnom záujme by sme nemali obdivovať „šikulákov“, ktorí zámerne poškodia výrobok, ktorý sa im znepáčil, len aby ho mohli vymeniť. To totiž nie je šikovnosť, ale podvod. Bolo by škoda, keby sme negatívne ovplyvnili podnikanie v Európskej únii.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN