Vstup do únie ceny dramaticky neovplyvnil

Minulý týždeň som mala tak neuveriteľne nahustený, že som sa k písaniu príspevku do novín dostala až v pondelok - teda po voľbách do európskeho parlamentu. Príliš sme sa teda nevyznamenali svojou 17-percentnou účasťou! Vlastne sa niet čomu čudovať.

Ak by som si sama aktívne nezískavala informácie o Európskej únii, tiež by som možno uverila rôznym zaručene pravdivým hláškam, čo všetko nám tá zlá únia zakazuje, nariaďuje alebo berie. A ešte nám aj berie pečené holuby, ktoré nám majú lietať bezprácne do huby.

Najskôr to bol strašiak zvýšenia cien cukru a ryže, čo šikovne využili naši roduverní podnikatelia na zvýšenie svojich ziskov. Pretože iný dôvod na skokové zvýšenie starých zásob cukru (vyrobeného z roku 2003) nebol. Potom sa šírili Jobove zvesti o náraste cien nehnuteľností a vykupovanie našej rodnej, i keď ladom ležiacej, zeme.

Ukázalo sa, že nič podobné sa nedeje, naopak, podľa asociácie realitných kancelárií došlo k miernemu poklesu cien. Motoristov zase strašili očakávaným zvýšením cien motorových vozidiel až o 30 percent. Nekupujem síce auto, ale pozrela som sa na ceny - ani náznak zvýšenia. Veď je to aj logické, prečo by mali ceny stúpať, keď sa odbúrali clá?

Summa summarum mi vyšlo, že nás poškodzujú dve veci, a obe sú v nás Slovákoch. Jedna je malá alebo žiadna znalosť pravidiel platných v EÚ. Úprimne povedané, je pramálo objektívnych a zrozumiteľných informácií v rôznych typoch médií. Veď aj v predvolebnej kampani do parlamentu EÚ zaznievali, prepáčte za výraz, „žvásty“ typu srdcom na Slovensku a presadzovanie národných záujmov. Už sa len teším ako sa bez dobrej nemčiny, francúzštiny alebo angličtiny našich 14 mohykánov presadí vo vyše 700-člennom parlamente.

Za absolútne dobro pre Slovensko by som považovala, keby sa postarali o prenos „kuchárskych kníh“ (obrazne povedané), ktoré by sme tu doma mohli využiť na prípravu projektov umožňujúcich využitie prostriedkov, ktoré má pre nové štáty EÚ pripravené. Prirodzene, pod pojmom „kuchárky“ nemyslím úradnou čínštinou písanú a zle preloženú direktívu, ale zrozumiteľný návod a príklady úspešných projektov vrátane upozornenia, ktorých chýb sa treba vyvarovať. Potom už oželieme aj pečené holuby.

Priznám sa, uvažovala som, či naši čitatelia strávia tento článok. Dúfam, že áno. Pretože najhoršie, čo sa môže človeku stať je, ak ho niekto vženie do rezignácie. Vtedy totiž reaguje ako stádo, ktoré je možné hnať žiaducim smerom. Napríklad aj takým, že si niekto u nás na ministerstvách vymyslí niečo, čo všetci majú draho zaplatiť (napr. merače tepla), odvoláva sa pri tom na nariadenia EÚ a v skutočnosti ide iba o odporúčanie. Pretože, priatelia, pamätajte: EÚ pomerne málo vecí nariaďuje! Podstatne viac má odporúčaní. To iba naši ešte neodvykli dirigovaniu namiesto motivácie. Kto vie prečo.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN