Podnikateľskej etike sa ešte musíme učiť

Školský rok je prakticky za nami a začínajú sa dovolenky. Pre bratislavských motoristov to znamená na jednej strane horor z rozkopaných ulíc, na druhej strane je však výrazne menej áut v uliciach. Takže nevýhoda je vykompenzovaná určitou výhodou. Tak by to malo byť vždy a všade. Žiaľ, nie vždy je to u nás pravidlom.

Vstupné na tri hodiny sa v niektorých aquaparkoch (teda vlastne kúpaliskách) vie vyšplhať aj na niekoľko stovák za osobu. Keďže väčšina návštevníkov na kúpalisko nechodí sólo, je to celkom slušná diera do domáceho rozpočtu. O to väčšie je sklamanie, ak niektoré atrakcie pre technickú poruchu nefungujú. Odpoveď personálu typu: No a čo? Vám sa nikdy nič nepokazilo? skôr prileje olej do ohňa a nie upokojí.

Nuž, obávam sa, že sa podnikateľskej etike na Slovensku ešte nejaké roky budeme musieť priúčať. Mali by sme sa však učiť rýchlo, inak nás klientela zo zahraničia rýchlo opustí a začne chodiť tam, kde nájde viac ochoty a slušnosti. K tejto téme ma priviedol poznatok našej čitateľky. Čo sa prihodilo? Asi po hodine po vstupe na kúpalisko si jej manžel pri bufete porezal nohu ostrým kameňom, ktorým bol z vonkajšej strany obložený stôl. Zdravotník, ktorý bol nablízku, mu ranu ošetril, ale do vody viac nemohol ísť.

Citujem z listu čitateľky: „Čo teraz? Manžel sa bol informovať o možnosti vrátenia časti peňazí, keďže jeho relax sa skončil poranením. Odpoveď znela, že môžeme odísť, ale vrátenie peňazí neprichádza do úvahy.“ Keďže návšteva kúpaliska stála nemálo peňazí (840 Sk), zostala naša čitateľka vo vode a manžel zo solidarity sedel na brehu. Potiaľ konkrétny príbeh. Čo si o tom myslím?

Takéto konanie podnikateľov asi ťažko môže zákazník na vybaviť mieste. V obchodnom priestore musí byť počas celého prevádzkového času prítomná osoba, ktorá je kompetentná na vybavovanie sťažností. Ukladá to zákon. Žiaľ, zákony nemôžu predvídať všetko, čo život dokáže naservírovať. Musí sa čiastočne spoliehať aj na záujem podnikateľa, uchovať si dobré meno a zákazníka.

Žiaľ, na Slovensku nie je zvykom menovať plným menom podnikateľov, ak človek nechce riskovať súdnu žalobu za poškodenie „dobrého mena“ príslušného podnikateľa. V danom prípade je to určite veľká škoda. Predovšetkým by ma zaujímalo, ako dostal povolenie na poskytovanie občerstvenia subjekt, ktorý má nebezpečné verejne prístupné zariadenie. Príslušné orgány sa možno zobudia vtedy, ak do onoho stola vrazí dieťa hlavou.

Nemenej by ma zaujímalo, prečo sa pri opustení kúpaliska kontroluje čas pobytu a v prípade prekročenia určeného času sa vyberá doplatok, no keď opúšťate kúpalisko predčasne z objektívnych príčin, už vrátenie alikvótnej časti vstupného neprichádza do úvahy. Všetky podnikateľské aktivity podliehajú samospráve. Na začiatku sezóny by neuškodilo, všimnúť si aj takéto momenty.

Pekné leto želá

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN