V obchode treba aj trochu dobrej vôle

V čísle, ktoré vyšlo pred Vianocami, som všetkým našim čitateľom želala, aby sa po sviatkoch nemuseli naťahovať s vracaním nadbytočných darčekov do obchodov. Žiaľ, mnohé telefonáty nasvedčujú tomu, že moje želanie sa nesplnilo.

Väčšina telefonujúcich končí otázkou: Mám právo na vrátenie peňazí? Ako teda rieši zákon možnosť vrátenia tovaru? Úprimne povedané, nijako.

Už veľakrát sme si povedali, že každá kúpa či akceptovanie služby je zmluva. A od zmluvy nemožno jednostranne odstúpiť. Samozrejme zákon nezakazuje ani jednej zo zmluvných strán, aby sa dohodli. A práve na ochote dohodnúť sa sa zväčša spotrebiteľ a podnikateľ nedohodne. Ba, obe strany sa cítia poškodené. Pritom stačí tak málo. Pri troche dobrej vôle predsa obchod môže zjavne nepoužitý tovar vždy zobrať späť.

Výnimkou je napríklad spodná bielizeň, kde takejto možnosti bránia hygienické predpisy. Podobne je problematické vrátenie kníh, ktoré si spotrebiteľ za deň - dva už mohol prečítať a chce späť peniaze vlastne zo špekulatívnych dôvodov. O rôznych nosičoch (CD, kazety), ktoré nie sú v originálnom balení už vôbec nehovorím. Pri spotrebičoch, ktoré sa pod stromčekom objavili viackrát, či ktoré už máme v domácnosti a chceme ich vrátiť so všetkým, čo k tomu patrí (záručný list, originál obalu a potvrdenka o zakúpení), nevidím dôvod, prečo by ich obchod nemohol prevziať.

V obchodníckej brandži na celom svete existuje pojem kulancia. Voľne preložené to znamená ochotu vyjsť v ústrety zákazníkovi nad rámec povinností zo zákona. V zahraničnej spotrebiteľskej literatúre sa bežne uvádzajú ďakovné listy spotrebiteľov, ktorým výrobca či obchod pošle bezplatne nový, bezchybný výrobok (holiaci strojček, mixér, nafukovačku a pod.) aj po niekoľkých rokoch po uplynutí záruky, hoci spotrebiteľ žiadal iba o náhradnú súčiastku.

Žiaľ, väčšina našich podnikateľov ešte stále nepochopila, že najlepšia reklama je tzv. ústne podanie. Veď jeden spokojný zákazník sa nielen vráti, ale privedie aj členov svojej rodiny a priateľov či spolupracovníkov. Zdá sa, že za 13 rokov to naši podnikatelia nepochopili. Verte, na základe skúseností našich čitateľov mám perfektný prehľad o obchodoch a službách, ktoré mám obísť na kilometer. Žiaľ, svoje poznatky nemôžem poskytnúť širokej verejnosti, pretože to súčasné mediálne pravidlá neumožňujú. Škoda.

Už dávno si to niekto z našich 150 „veľkých“ poslancov mohol vziať za svoju úlohu. Pravda, pomohol by tým síce stovkám ba tisícom spotrebiteľov, ale tvrdej obchodnej loby, ktorá vládne skoro všade silou peňazí, by sa príliš nezapáčil.

Hovorí sa, že nádej zomiera posledná, preto dúfam, že aj na takúto legislatívu v rámci EÚ dôjde. Je škoda, že na účinnejšiu ochranu spotrebiteľov musíme čakať až na rozvinutejšie mozgy!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN