Pripravujú opravu čerpacej stanice v prístave

17.2.2009
0
Páčil sa vám článok?

Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) pripravuje rekonštrukciu bývalej prečerpávacej stanice odpadových vôd v Zimnom prístave v priemyselnej lokalite pri Moste Apollo v Bratislave.

Momentálne pracuje na zadaní pre spracovanie investičného zámeru. Pre agentúru SITA to potvrdil hovorca spoločnosti Zenon Mikle. Podľa neho je v prvom rade potrebné doriešiť majetkovo-právne vzťahy okolo nehnuteľností v areáli. Vyriešiť by sa mali tiež prístupové komunikácie.

V súčasnosti je možný prístup len pri hlavnom vjazde do prístavu pri Prístavnom moste. Keď sa chce niekto dostať do objektu, musí prejsť prakticky celým prístavom. Spoločnosť preto plánuje zmeniť prístup do lokality a nadviazať ho na novovybudované siete v okolí Mosta Apollo. Nevyhnuté bude tiež vybudovanie prípojok či parkoviska.

Spracovávať by sa mal tiež "malý územný plán." Jeho cieľom je zmena funkcie objektu, ktorý je stále nefunkčnou čerpacou stanicou. Postupné zmeny a investície by mali smerovať k zmene výrobno-prevádzkovej funkcie na kultúrno-spoločenskú. V suteréne budovy je stará čerpacia stanica so zachovanou technológiou zo začiatku minulého storočia. Mali by tu byť aj rôzne údaje o histórii kanalizovania Bratislavy.

Prvá čerpacia stanica bola vybudovaná preto, lebo keď sa postavili hrádze proti vysokej vode, bolo nutné prečerpávať vodu do Dunaja cez hrádzu. Rekonštrukcia by mala trvať dva až tri roky, spoločnosť plánuje požiadať aj o peniaze z EÚ. Po rekonštrukcii by tu mala vzniknúť jedna z expozícií Vodárenského múzea. Centrum múzea pritom zostane na Devínskej ceste, jednotlivé expozície bude mať na ostrove Sihoť a v Zimnom prístave.

Na začiatku 20. storočia bolo v Bratislave vybudovaných 4,1 kilometra stokovej siete. Spomínaná prečerpávacia stanica odpadových vôd bola vybudovaná v roku 1905 a na vtedajšie pomery mala moderné, elektromotormi poháňané odstredivé čerpadlá. Kanalizačné zberače a prečerpávaciu stanicu stavala firma Pittel a Brausewetter z Viedne, strojové zariadenie dodala firma Ganz a Schlick z Budapešti. Náklady na výstavbu kanalizácie a prečerpávacej stanice sa vyšplhali na tri milióny zlatých. Čerpacia stanica fungovala takmer deväťdesiat rokov. V roku 1992 sa definitívne ukončila jej činnosť a následne bola zaradená do zoznamu technických pamiatok.

(sita)

Páčil sa vám článok?