Prognózy o vtáčej chrípke v Bratislave sa potvrdili, na paniku však nie je dôvod

Prognózy vychádzajúce z poznatkov ornitológov, podľa ktorých je okolie Bratislavy najpravdepodobnejšou lokalitou na Slovensku, sa v pondelok večer zrejme potvrdili, ale na paniku nie je zatiaľ dôvod.

Referenčné laboratórium Štátneho veterinárneho ústavu vo Zvolene vyslovilo podozrenie na prítomnosť chrípkového vírusu H5 v prípade vzoriek uhynutých vtákov - potápky bielej z areálu Slovnaftu a sokola sťahovavého nájdeného pri starom koryte Dunaja v Gabčíkove. Zatiaľ však nie je isté, či ide o subtyp N1. Ďalšie informácie sa poskytne až odborná analýza vzoriek vo Veľkej Británii.

Rozdielnosť podtypov je z epidemiologického hľadiska veľmi dôležitá, informoval nás doktor Ján Mikas z Úradu verejného zdravotníctva. Pripomenul, že chrípkový vírus H má viacero skupín a podtypov a len niektoré z nich môžu byť potenciálne pre človeka nebezpečné. Práve typ H5N1 sa za taký pokladá od roku 1997. Človek však je aj pre tento pôvodom vtáčí vírus slepým článkom, kým nedôjde k mutácii vtáčieho vírusu s vírusom ľudskej chrípky. Pravdepodobnosť takejto mutácie nevie nik predpovedať. Na Slovensku pracuje pandemická komisia, s podrobným plánom jej opatrení sa možno zoznámiť na adrese www.uvzsr.sk, dodáva J. Mikas.

Na zamedzenie šírenia vírusu sa zriaďuje pásmo ochrany tri kilometre okolo miesta nálezu uhynutých vtákov a desaťkilometrového pásma pozorovania. Do platnosti vstúpil zákaz premiestňovania hydiny, sústreďovanie vtákov a lov pernatej zveri. Pracovníci veterinárnej správy v najbližšom čase sčítajú domáce chovy hydiny a vtáctva v tejto oblasti a budú hľadať uhynuté, prípadne choré zvieratá.

Podľa EÚ je päť percent územia Slovenska rizikových na výskyt vtáčej chrípky, okrem Podunajskej nížiny je to Považie a Východoslovenská nížina. Únia stanovila každej členskej krajine počet analýz na vtáčiu chrípku, Slovensko by malo urobiť 60 vzoriek z voľne žijúceho vtáctva a 2000 z domácej hydiny.