Ľudia bez domova tu boli, sú a budú, ide o problém, ktorému sa nedá predchádzať

3.10.2006
Páčil sa vám článok?

Aj keď sa niektorí funkcionári v samospráve nazdávajú, že bezdomovectvo je jav, ktorému sa dá predchádzať, nie je to tak, mohli by o tom hovoriť všetci, ktorí v tejto krutej zime ľuďom bez strechy nad hlavou pomáhali.

Adrián Gschwend z občianskeho združenia Domov pre každého upozorňuje, že tu boli nielen v predchádzajúcom režime, ale aj za prvej republiky a ešte aj predtým. Sú proste jednotlivci s povahou tuláka, ktorí z osobných dôvodov nie sú ochotní ani schopní byť integrovaní v (akejkoľvek) spoločnosti. V krajnom prípade sa to prejavuje odmietaním pomoci. To však neznamená, že spoločnosť má právo rešpektovať ich až do tej miery, že ich nechá zmrznúť.

Bratislavský magistrát sa rozhodol riešiť túto vec koncepčne s vedomím, že bezdomovci tu sú a budú. Je to v histórii Bratislavy prvýkrát, čo pohľad na túto sociálnu skupinu prerástol do systematických opatrení. Začala s tým vlastne už v roku 2003 tzv. nočným sčítaním bezdomovcov, následne prikročila k otvoreniu prvého útulku. Dodnes na jeho zriadenie a prevádzku vyčlenila okolo dvoch miliónov korún. Hlavné mesto pri pomoci odkázaným spolupracuje s celým radom neziskových a občianskych združení, ako aj s charitou.

V poslednom čase sa vo veci začal aktivizovať aj štát - jednou z ponúk, ako nás informoval námestník primátora Branislav Hochel, by mal byť vyradený armádny objekt v Dúbravke. Budova by mala nahradiť tohtoročné improvizované riešenie, hoci nik nepopiera, že stany civilnej ochrany zachránili v tejto zime rad životov.

K systémovým riešeniam patrí zriadenie dvadsaťštyrihodinového stacionára za spolupráce magistrátu a združenia Domov pre každého v blízkosti útulku a terajšieho stanového mestečka vo Vrakuni. Prvým krokom pri prijatí bezdomovca je totiž hygienická očista a prehliadka. O jej dôležitosti svedčí fakt, že za niekoľko týždňov sa vyskytli v tábore tri prípady svrabu. Pacientov, pochopiteľne, izolovali a odtransportovali do nemocnice. Až zdravý a opatrený bezdomovec totiž môže nastúpiť cestu resocializácie - ak je jej schopný.

Páčil sa vám článok?