Zbavujú starších ľudí úzkosti zo samoty

Kapacita domovov s opatrovateľskými službami nepostačuje záujmu a okrem toho aj lekári zastávajú názor, že pacient, starší človek, by mal zostať v domácom prostredí, dokedy to len je možné.

Existuje možnosť, ako tento cieľ dosiahnuť. Hovorí o ňom riaditeľka neziskovej organizácie Volanie života/Phona vitae Carmen Turányiová: „Nazýva sa to dištančný dohľad, jeho hlavnou prednosťou je, že pacient či prosto starý človek môže zostať čo najdlhšie v domácom prostredí, kde sa cíti istejšie.“ Potom C. Turányiová vysvetľuje spôsob, ako sa dištančný dohľad, teda dohľad s odstupom, na diaľku, prakticky vykonáva. Ide o hlasitý telefón bez slúchadla, takže volajúci má voľné ruky, naprogramovateľný na tri čísla. Súčasťou súpravy je tlačidlo, ktoré nosí klient stále pri sebe a v prípade tiesne ho stlačí. Tak sa okamžite dovolá do centrály Volanie života, ktorá má príjem dokonca zálohovaný a službu dvadsaťštyri hodín denne. Operátorka klienta najprv upokojí a ak je stav tiesne vážny, kontaktuje sa s rýchlou záchrannou službou, policajtmi alebo hasičmi. V trojstrannom konferenčnom rozhovore sa stanoví operačný plán. Operátorka potom okamžite kontaktuje klientových blízkych, aby ich informovala, prípadne požiadala o otvorenie bytu.

V Dúbravke má taký prístroj jeden senior, v Starom Meste, ktoré svojim obyvateľom prispelo na prístroje, sedem. Jedna aparatúra totiž stojí deväťtisícšesťsto korún. Okrem toho treba platiť aj prevádzku, okolo štyristo korún mesačne. Staré Mesto v tomto prípade vyberalo ľudí podľa znevýhodnenosti. Kritériom bol vek a zdravotný stav seniora. Pod osamelým sa rozumie aj senior, ktorý síce žije s rodinou, ale býva často sám. „Typickým prípadom je pani vo vyššom veku a zníženou pohyblivosťou a ďalšími problémami, ktorá býva so zdravým synom. Ten je ale cez deň v práci a rád za mamičku zaplatí mesačný poplatok, keď má istotu, že v prípade núdze sa matka ihneď dočká kvalifikovanej pomoci,“ uzatvára C. Turányiová.