Mrazy premohli Dunaj a budú pokračovať, ale bezpečné klzisko z neho i tak nebude

Veľmi studený pevninský vzduch, ktorý začal prúdiť na Slovensko a okolitých krajín z vnútrozemia Ruska koncom tretieho januárového týždňa, behom troch dní pokryl hladinu Dunaja pod Bratislavou súvislou vrstvou ľadu.

Ako informoval meteorológ Pavel Faško v Bratislave klesne teplota vzduchu na mínus 20 OC iba výnimočne - od roku 1951 to bolo iba osemkrát (rekordných mínus 24,7 OC dosiahla na Kolibe 9. februára 1956). Pritom teraz ani cez deň teplota nevystúpi nad mínus desať stupňov, Bratislava teda prežíva arktické dni, čo sa v rovnakom období stalo mestu len päť krát. Tuhý mráz a silný vietor v prvé dva dni prúdenia sibírskeho vzduchu postupne uzatvorili hladinu v nápustnom kanále a nad čunovskou elektrárňou.

Ako informoval technický námestník riaditeľa povodia Dunaja Peter Minárik, v utorok úplne uzavreli plavbu po Dunaji medzi Bratislavou a Komárnom. Znamená to, že v týchto dvoch mestách budú kotviť lode, ktoré prídu po prúde i proti prúdu. Je však predpoklad, že Rakúsko v týchto dňoch tiež celkom zastaví plavbu, zdrže na jeho území sú totiž zamrznuté.

„Je malý stav vody, teploty pôjdu ešte nižšie a hrúbka ľadu bude rýchlo narastať,“ odôvodňuje P. Minárik. Povodie Dunaja ustanovilo pracovnú komisiu, ktorá denne riadi všetky operácie súvisiace so situáciou na rieke. K nim patrí aj striktné obmedzenie prevádzky gabčíkovskej priehrady výlučne na jedinú turbínu. Zvyšný prietok, päťsto metrov kubických za sekundu, budú prepúšťať do starého koryta Dunaja cez čunovskú priehradu, o čom už informovali aj maďarskú stranu. Povodie pritom „rozkolíše“ hladinu Dunaja, aby sa ľad rozlámal a kryhy opustili hladinu vodného diela cez Čunovo. Je to lepšie riešenie, ako rozbíjanie krýh, ktoré by sa mohli podsúvať a kopiť. Táto operácia - spolu s prácou jedného ľadoborca, ktorý robí v ľade „uličku“ - je súčasťou prevencie pred oteplením, keď by sa mohli kryhy pod Bratislavou nebezpečne nakopiť a spôsobiť povodeň. Najsilnejšia ľadová povodeň bola v roku 1850, o výške hladiny je záznam aj na stene Primaciálneho paláca.

Peter Minárik veľmi dôrazne varuje verejnosť pred vstupom na dunajský ľad. Ten totiž tvorí spočiatku len ľadová drť, ktorá sa spojí a tuhne dlhší čas, pri vstupe hrozí preborením. „To nie je zamrznutý Štrkovec, ani Kuchajda,“, varuje a dodáva, že aj keď ľad spevnie, bude nekompaktný, pretože povodie ho bude systematicky lámať. Od napustenia vodného diela sa táto situácia vyskytuje už po tretíkrát, uzavrel P. Minárik.

Podľa meteorológa P. Faška možno očakávať, že mrazy - aj keď s istými výkyvmi - vydržia až do začiatku februára. Treba rátať s tým, že do konca budúceho týždňa nevystúpi ani denná teplota nad nulu.

Gustav Bartovic