Vtáčia chrípka môže prísť, netreba však šíriť paniku, ale skôr chrániť vtáctvo

Ak prenikne vtáčia chrípka aj na Slovensko, jej prvým ohniskom bude zrejme Hrušovská zdrž a okolie, jedno z najvýznamnejších zimovísk migrujúcich vtákov v strednej Európe, ktoré priťahuje niektoré druhy z ešte väčších diaľok.

Týka sa to napríklad niektorých sibírskych druhov, aj z oblastí, kde sa už choroba vyskytla. Hygienici však tvrdia, že zatiaľ je táto hrozba záležitosťou veterinárov, ktorí sledujú výskyt podozrivých príznakov.

Bratislavské noviny zistili, že pre veterinárov pripravujú podklady ornitológovia zo Spoločnosti na ochranu vtáctva na Slovensku. Odborník z tejto spoločnosti Marek Brinzík je však optimista: „Môžeme znížiť riziko šírenia tejto nemoci, ak necháme vtákov v pokoji prezimovať. Proces migrácie je náročný, vyčerpávajúci. Ak vtáky na ceste prenasleduje streľba, sú ešte vyčerpanejšie a o to ľahšie podľahnú infekciám. Napokon, už sa zistilo aj to, že strieľanie voľne žijúceho vtáctva je kontraproduktívne - pri prenasledovaní sa rozptyľujú do väčšieho územia a následkom stresu im môže zoslabnúť imunitný systém, čo vytvára predpoklady na rýchlejšie šírenia nákazy.“

Martin Chudý zo štátnej veterinárnej správy konštatuje, že už poklesol predaj hydinového mäsa, ale obavy sú zbytočné. Na pulty sa nedostane hydina z chovov a krajín, kde sa choroba vyskytla, platí niekoľkonásobná kontrola - priamo v chovoch, pred porážkou hydiny a po nej. Prijali sa dočasné opatrenia jednak voči krajinám, z ktorých sa môže nákaza šíriť, jednak vnútri štátu - napríklad zákaz zvodov a výstav, či dočasný zákaz lovu pernatej zveri.

V istom zmysle možno prirovnať hystériu z vtáčej chrípky hystérii sprevádzajúcej chorobu šialených kráv. Tiež sa nepotvrdila možnosť prenosu na človeka, napriek tomu sa mäso z chorého dobytka nedostalo do potravinového reťazca. M. Chudý upozorňuje na to, že v podobných prípadoch sa nedá určiť percento rizika, lebo ide o nepredpovedateľný jav v živej prírode.

Pokiaľ ide o choré vtáky, M. Brinzík upozorňuje jednak na to, aby sa ich ľudia nedotýkali, jednak na to, aby nerobili predčasné závery. V posledných rokoch pribúda napríklad napohľad nevysvetliteľných úmrtí labutí a iného vodného vtáctva. Príčinou však nie je hrozivá nemoc, ale neprirodzená kumulácia jedného druhu, znečistený tok a často doslova otrava potravou. Preto radí, aby ľudia vtáky, najmä čajky a labute, nekŕmili. Keď sa nebudú prikrmovať, nezahynú hladom, povedal. Potvrdil tiež názor, že výskyt vtáčej chrípky veľmi úzko súvisí s hygienickými štandardami komunity, kde žijú. Navyše podľa M. Brinzíka skutočným nebezpečenstvom šírenia nákazy nie sú vtáky sťahovavé, ale exotické, ktoré sú predmetom obchodu - veľmi veľký počet infikovaných kusov sa zistil medzi legálne privezenými i pašovanými exotmi a tie sa vozia predovšetkým do Európy.