Odyseus zápasí s ľudskými príšernosťami

Asi ťažko by sa našlo priliehavejšie pomenovanie než Odyseus pre občianske združenie zachraňujúce ľudí, na ktorých sa často zabúda. Je to totiž cesta dlhá a strastiplná.

Napriek tomu občianske združenie Odyseus už desať rokov pôsobí priamo na ulici v skupinách, ktoré vo vlastných materiáloch charakterizuje ako ľudí užívajúcich drogy, ľudí pracujúcich v sexbiznise, deti a mladých ľudí z ohrozených a marginalizovaných komunít. A je známe nielen medzi nimi, ale aj vo svete. Najmä deti a mladí ľudia sú klientmi združenia, pre nich napriek nedostatku financií pripravujú programy, kde nielen nadobúdajú nové zručnosti, ale najmä získavajú sebadôveru a v nej pramení sila, ktorá nejedného zachránila pred skĺznutím.

„My vieme, koľko životov sa zachráni, keď sa venujeme týmto ľuďom, keď vymieňame ihly, keď pomáhame obetiam sexbiznisu,“ hovorí Katarína Jirešová, riaditeľka združenia k vysvetleniu, prečo výročnú konferenciu Odysea nazvali Keď pragmatizmus pôsobí kontroverzne. „Keď zdvihneme rúško nad ich svetom, jedni sú zhrození a iní problém bagatelizujú. Nám vždy ide o záchranu ľudí, aj tých, čo pravdu nechcú počuť. My to berieme pragmaticky, vieme, že ten problém tu je, a vieme, že ho treba riešiť, aj vieme ako a aj sa to usilujeme robiť. Len reakcia verejnosti je z pohodlnosti opačná, než by mala byť. A v tom je to kontroverzné.“

Azda najväčším úspechom občianskeho združenia Odyseus je, že nestačí, že sa stále viac podobá svojmu historickému menovcovi, pred ktorého zlý osud prisúval stále nové problémy. Ani oni nestačia, je obrovský dopyt po ich službách. Deti stále chodia na ich akcie, hoci mnohí na začiatku vraveli, že to bude len chvíľkové. Odyseus dáva svoju silu ľuďom, ktorí si sami neveria: „Veľmi to bolí, keď vám taký človek z ulice povie, povie tým svojím slovníkom, a vy čo sa so mnou, takou ničotou trápite, načo strácate čas?“

Ľudia z Odysea vedia, prečo to robia. Aj jediný úspech by bol dosť a ani nekonečný rad recidív ich neodradí. Rovnako ako ich neodradí nepravidelný a slabý prísun financií. Pretože majú pre budúcu cestu nádej: „Chceli by sme, aby sa v ďalšom desaťročí ľudia, pre ktorých to robíme, ujali rozhodovania o sebe. A niektorí to už robia. To je svetielko tam vpredu,“ končí K. Jirešová.