História: Keď Bratislavu oslobodili, Petržalka bola odtrhnutá a ešte bojovala

Zdroj: Kniha - Jaroslav Gustafik: Spomienky Staropetržalčana - Marenčin PT

Nemecká armáda 2. apríla 1945 vyhodila do vzduchu most cez Dunaj

Kým na ľavom brehu Dunaja sa začiatkom apríla 1945 už slávilo oslobodenie Bratislavy, Petržalka zostávala ešte niekoľko dní miestom bojov, strachu a neistoty. Jej príbeh je odlišný — formovaný iným štátnym usporiadaním, odlišným obyvateľstvom aj dramatickým priebehom posledných dní vojny.

Osudy Petržalky počas druhej svetovej vojny sa zásadne líšili od zvyšku Bratislavy. Po roku 1938, v dôsledku Mníchovskej dohody, bola pričlenená k nacistickému Nemecku pod názvom Engerau a administratívne patrila k Dolnému Rakúsku. Kým Bratislava bola súčasťou Slovenského štátu, Petržalka sa ocitla priamo v štruktúrach Tretej ríše — so všetkými dôsledkami, ktoré to prinášalo: nemeckou správou, zákonmi aj vojnovým režimom.

Obyvateľstvo a život na hranici

Petržalku v tom čase obývalo prevažne nemecké a rakúske obyvateľstvo. Tento etnický charakter výrazne ovplyvňoval každodenný život — jazyk, školstvo aj verejný priestor boli nemecké. Zároveň však vznikala zvláštna situácia: len pár stoviek metrov cez Dunaj ležala Bratislava, mesto s iným politickým režimom a odlišnou spoločenskou realitou. Dunaj sa tak nestal len geografickou, ale aj politickou a kultúrnou hranicou.

Pre miestnych to znamenalo život na rozhraní dvoch svetov — s obmedzeným kontaktom, kontrolovaným pohybom a rastúcim napätím najmä v závere vojny.

S pribúdajúcimi rokmi druhej svetovej vojny sa situácia v Petržalke postupne zhoršovala. Zavedené prídelové hospodárstvo, čo v praxi znamenalo, že potraviny a ďalšie dôležité veci si ľudia nemohli kupovať voľne podľa potreby, ale dostávali ich len v obmedzenom množstve na základe tzv. prídelových lístkov. Každý človek mal určené, koľko si môže za určitý čas kúpiť. V posledných mesiacoch vojny sa situácia ešte viac vyostrila – ľudia sa čoraz častejšie ukrývali v pivniciach, pohyb po území bol obmedzený a spoľahlivé informácie takmer neexistovali. S blížiacim sa frontom rástla neistota aj strach.

Pracovné tábory smrti

Mimoriadne temnú kapitolu tohto obdobia predstavovali pracovné tábory Engerau, ktoré sa nachádzali priamo na území Petržalky. V rokoch 1944 – 1945 tu fungovala sieť približne desiatich až dvanástich táborov, v ktorých bolo väznených niekoľko tisíc ľudí, najmä maďarských Židov deportovaných po okupácii Maďarska. Väzni boli nútení pracovať na výstavbe obranných línií známych ako Südostwall. Podmienky v táboroch boli extrémne – sprevádzal ich hlad, podvýživa, choroby aj fyzické násilie. Odhaduje sa, že priamo v Engerau zahynulo približne 500 až 600 ľudí, pričom ďalšie obete pribudli počas pochodov smrti v marci 1945, keď boli väzni násilne hnaní smerom do Rakúska. Rozsah týchto zločinov potvrdili aj masové hroby objavené po vojne a následné súdne procesy vo Viedni.

V Petržalke vojna pokračovala

Ani po oslobodení Bratislavy 4. apríla 1945 sa boje v Petržalke okamžite neskončili. Pravý breh Dunaja zostával ešte niekoľko dní aktívnym bojiskom. Sovietske jednotky postupne zabezpečovali územie a vytláčali ustupujúce nemecké vojská smerom na západ, až kým nebolo územie Petržalky definitívne oslobodené.

Začiatkom apríla 1945 dorazili sovietske jednotky k Bratislave. Dňa 4. apríla bolo mesto na ľavom brehu Dunaja oficiálne oslobodené. Pre Petržalku to však neznamenalo koniec vojny. Dunaj sa stal prirodzenou obrannou líniou. Ustupujúce nemecké jednotky sa snažili zdržať postup Červenej armády a zabezpečiť ústup smerom na západ. V oblasti Petržalky sa pohybovali tisíce vojakov z rozbitých jednotiek Wehrmachtu.

Zatiaľ čo v centre Bratislavy sa začínal obnovovať civilný život, pravý breh zostával aktívnym bojiskom. Dochádzalo k delostreleckému ostreľovaniu aj lokálnym stretom. Kľúčovým momentom posledných dní vojny bolo zničenie Starého mosta. V noci z 3. na 4. apríla 1945 ho ustupujúce nemecké jednotky vyhodili do vzduchu.

Tým sa prerušilo posledné pevné spojenie medzi oboma brehmi Dunaja. Petržalka zostala izolovaná — fyzicky aj symbolicky. Dunaj sa zmenil na nepriechodnú bariéru a kontakt s mestom bol možný len obmedzene a pod vojenskou kontrolou. Pre obyvateľov to znamenalo ešte väčšiu neistotu a pocit odrezania od diania na druhej strane rieky.

Oslobodenie

Boje v Petržalke pokračovali aj po 4. apríli. Sovietske jednotky postupne zabezpečovali pravý breh a vytláčali nemecké vojská smerom na západ. Definitívne bola Petržalka oslobodená približne 5. až 6. apríla 1945. Pre miestnych obyvateľov to znamenalo koniec bojov, no nie okamžitý návrat k normálnemu životu. Nasledovalo obdobie chaosu, nedostatku a postupnej obnovy.

Most ako symbol návratu

Bezprostredne po vojne bolo nevyhnutné obnoviť spojenie medzi brehmi. Najskôr vznikli provizórne pontónové mosty, ktoré zabezpečovali základnú dopravu. Rekonštrukcia Starého mosta sa začala ešte v roku 1945 a do prevádzky bol opätovne uvedený v roku 1946.
(mč)