Iné pohľady na Slovenskú národnú galériu

Urbanisticko-architektonická súťaž zameraná na rekonštrukciu a modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie sa skončila, mená víťazov sú známe, ich návrhy spolu s ostatnými, ktoré ocenenia nezískali, si možno od 19. júna obzrieť na výstave priamo v priestoroch galérie.

Na stránkach našich novín sme téme rekonštrukcie galérie venovali zvláštnu pozornosť. SNG je národnou inštitúciou, navyše jej sídlo sídli na exponovanom mieste dunajského nábrežia. Od začiatku bolo jasné, že neuralgickým bodom diania okolo galérie je takzvané premostenie Vodných kasární - moderná prístavba zo 70. rokov od architekta Vladimíra Dedečka.

Práve havarijný stav tejto kontroverznej stavby, ktorý si vyžiadal jej odstavenie z prevádzky v roku 2001, bol hlavným impulzom, ktorý najprv rozpútal diskusiu, či premostenie jednoducho zbúrať, alebo zachovať, aby vyústil do rozhodnutia o rekonštrukcii celej galérie. V podmienkach súťaže, ktorú vyhlásilo vedenie ministerstva kultúry a SNG, bola - popri hľadaní vyhovujúcejšieho dispozičného riešenia priestorov celej galérie - výslovne uvedená požiadavka zachovania premostenia.

Mená víťazov i vizualizácie jedného z víťazných návrhov sme už prezentovali v predchádzajúcich vydaniach našich novín. Po skončení súťaže, ktorá nemala jednoznačného víťaza, keď udelené boli dve prvé ceny a jedna odmena, jej vyhlasovatelia avizovali výstavu všetkých návrhov (porota ich spolu hodnotila 39) a následne odbornú a verejnú diskusiu. Do diskusie sa chceme zapojiť aj my, a to aspoň symbolickým prezentovaním troch návrhov, ktoré nás zaujali svojím osobitným stvárnením, tvorivým prístupom k hmote samotného premostenia, ale aj inými invenčnými riešeniami jednotlivých interiérov.

Ako prvý spomeňme návrh architektov Michala Bogára, Ľubomíra Králika a Ľudovíta Urbana. Návrh rieši hlavné negatívum vzťahu galérie a nábrežia - „odtrhnutie Vodných kasární od vody“ - Dunaja. Prepojenie galérie s nábrežím predpokladá okrem iného preloženie dopravnej tepny dlažbou totožnou s dlažbou nádvoria a vytvorenie „vodnej - nábrežnej exteriérovej galérie“, vysunutej až nad vodnú hladinu. Popri vľúdnejšom riešení premostenia návrh predpokladá aj efektívnejšie vnútorné riešenie priestorov galérie.

Zaujímavý je aj návrh, ktorého autormi sú architekti Eduard Šutek, Andrej Šutek, Jaromír Burčík, Richard Takác, Rastislav Kvašňovský a Robert Páleník. Zámerom návrhu je vytvoriť nové efektívnejšie funkčné a výtvarno-priestorové usporiadanie, reagujúce na požiadavku zmiernenia negatívneho pôsobenia výsledku realizácie dostavby areálu z minulých rokov, pri rešpektovaní osobitosti pôvodného konceptu dostavby, a novými vstupmi do hmotovo-priestorovej kompozície areálu SNG prispieť k sceľovaniu celého mestského bloku bez ďalších „vyrušujúcich“ tvorivých počinov.

Do tretice uveďme návrh architektov Pavla Suchánka, Jozefa Šoltésa, Borisa Chmela a Rastislava Mikluša. Galériu vnímajú ako prístav uchovávajúci najcennejšie umelecké diela. Hmoty lodí (symbol Archy) sa pohupujú na hladine kultúrno-umeleckého planktónu, nad jestvujúcimi priestormi galérie a nábrežia. Bližšiu predstavu o interakciách existujúcich priestorov s okolím naznačuje, podobne ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, vizualizácia.

Všetky tri spomenuté návrhy - popri komplexnosti riešenia - upútajú snahou na jednej strane rešpektovať Dedečkovo premostenie a na druhej strane „poľudštiť“ súčasný vzhľad tejto z vonkajšieho pohľadu najexponovanejšej časti galérie. K téme sa vrátime a očakávanú diskusiu o budúcej podobe SNG budeme pozorne sledovať.

(juh)

Návrh M. Bogára, Ľ. Králika a Ľ. Urbana (vizualizácie 1 a 2)
Návrh E. Šuteka, A. Šuteka, J. Burčíka, R. Takáca, R. Kvasňovského a R. Páleníka (vizualizácie 3 a 4)
Návrh P. Suchánka, J. Šoltésa, R. Mikluša a B. Chmela (vizualizácia 5)