Je čas sformulovať víziu budúcnosti Bratislavy

Trend rozvoja Bratislavy je jasný - na jej území postupne zanikajú monofunkčné areály, plniace iba jednu funkciu, napríklad obytnú alebo výrobnú, a pribúdajú v nich nové funkcie.

Aj to je jeden zo záverov, ktoré odzneli v rámci minulotýždňovej konferencie o architektúre a urbanizme Bratislavy po roku 1990. Konferencia, ktorú pripravilo mesto Bratislava, Spolok architektov Slovenska a Združenie urbanistov a územných plánovačov bratislavského regiónu, nepriniesla jednoznačnú odpoveď na otázku, či sa mesto rozvíja správnym spôsobom, vyplynulo z nej však, že je potrebné, aby sa bratislavská architektonická obec opäť stretla a pokúsila sa sformulovať víziu budúcnosti slovenskej metropoly.

Na konferencii odznelo množstvo podnetných názorov. Napríklad architekt Ľubomír Klaučo z urbanistického ateliéru Aurex zdôraznil, že ďalší rozvoj mesta by sa nemal spájať iba s budovami, ale pri územnom plánovaní by sa mali zohľadňovať aj širšie súvislosti, vrátane sociologických. Nezabudlo sa ani na tému zelene, Karin Lexmann z magistrátnej sekcie územného rozvoja upozornila, že správa zelene sa rozdelila medzi mesto a mestské časti, čoho výsledkom je „rozbitosť“ starostlivosti o ňu. Vladimír Hrdý z magistrátnej sekcie územných programov upozornil, že na urbanistický rozvoj Bratislavy mala a bude mať vplyv aj poloha štátnej hranice. Vstup Slovenska do schengenského priestoru bude mať podľa neho za následok aj rozvoj mesta v smere k rakúskym hraniciam.

Nezabudlo sa ani na pálčivý problém množiacich sa výškových budov v meste. Hlavný architekt Štefan Šlachta konštatoval, že sa pracuje na koncepcii výškových budov na území Bratislavy, problémom podľa neho zostáva chamtivosť developerov, ktorí chcú vyťažiť čo najviac z každého štvorcového metra. Pokiaľ ide o zahraničných investorov, odzneli aj pochvaly. Architekt Karol Hoffmann označil za pozitívny príklad postup investora projektu Eurovea v zóne Pribinova, či už ide o prezentáciu projektu, spôsob, akým investor komunikuje s mestom, alebo aj o samotnú architektúru budovaného komplexu Eurovea.

Na margo otázky, kde sú hranice rozvoja Bratislavy, nie sú jednoznačné názory. Je predpoklad, že v roku 2030 by mala mať 530-tisíc obyvateľov, skutočnosť však môže byť napokon celkom iná. Isté je, že predstavy socialistických plánovačov o Bratislave ako o miliónovom veľkomeste sú už prežité.