Nie je možné obmedziť záber plôch pre stavenisko

Hoci sa za zabratie plochy pre stavenisko v meste platí daň, stavitelia sa ešte stále nenaučili uskromňovať a zrejme aj nachádzajú cestičky, ako dane neplatiť.

Stavebné firmy nemajú problémy s platením, pretože jednoducho zarátajú túto daň do ceny stavby, čo sa pri cene nehnuteľností v Bratislave v kalkulácii stratí. Napriek tomu sa niektorí stavebníci po skončení najväčších prác tvária, že už verejný priestor nezaberajú, a teda záber sa skončil a daň zaň platiť nemusia. V skutočnosti však kedykoľvek ohradia stavenisko provizórne páskou a naďalej obmedzujú chodcov i dopravu.

Ako nás informoval František Mészáros, vedúci stavebného oddelenia Bratislava - Nové Mesto, veľkosť zabratého priestoru vyráta projektant, obec nestanovuje na to žiadne limity. Podľa počtu štvorcových metrov a zabratej plochy sa určuje daň, ktorá sa v jednotlivých mestských častiach líši. Takisto hovorca rezortu výstavby Miroslav Bátovský informoval, že neexistuje žiadna norma, ktorá by stanovovala primeranosť zabratej plochy počas stavby.

Tak napríklad v Novom Meste je stanovená daň za štvorcový meter a deň 8 korún, pričom sa platí za skutočne využité dni, čo umožňuje aj skrátiť dohodnuté obdobie, ak staviteľ skončí práce skôr. Musí to však oznámiť. Za oznámené predĺženie zabratia sa sankcie neplatia a pri obnove fasád, zatepľovaní a oprave balkónov je sadzba polovičná. V Karlovej Vsi je to osem korún na deň za štvorcový meter, pričom na správe majetku mestskej časti nás informovali, že už dávno nevybavovali žiadosť o záber verejného priestranstva. Pri stavebnom ruchu na Dlhých dieloch je to prinajmenšom čudné.

V Petržalke majú viacero sadzieb - do 3 mesiacov platí stavebník tri koruny, do pol roka 4 koruny a nad šesť mesiacov päť korún na štvorcový meter a deň. „Snahou miestneho úradu je, aby základná sadzba miestnej dane za užívanie verejného priestranstva nútila stavebníka vykonať práce v čo najkratšom čase,“ uvádza hovorca miestneho úradu Ľubomír Andrássy.

Ešte vyššie majú sadzby dane v Starom Meste. Tu sa už platí do troch mesiacov 20 Sk na štvorcový meter a deň, do pol roka 30 korún, nad šesť mesiacov už 50 Sk. Pritom ak ide o zaujatie verejného priestranstva v pešej zóne, je sadzba dvojnásobná.

Ani jedna oslovená mestská časť nelimituje, aký veľký priestor môže stavebník zabrať. Stavebné firmy, ktoré si ešte za minulého režimu osvojili, že majú také stavenisko, aké si vyžiadajú, ho aj majú. Učia sa od nich aj firmy, ktoré prichádzajú z cudziny, aj keď už aj u nás sa vedia stavitelia uskromniť. Napríklad záber vo veľmi preťaženej mestskej časti na Pribinovej nemožno porovnávať s tým, koľko zabrali stavitelia Rozadolu na rohu Ružovej doliny a Trenčianskej ulice, hoci stavby sú porovnateľnej kategórie. Aj stavitelia základov River Parku sa uskromnili, lebo sa jednoducho do priestoru medzi Dunajom a komunikáciami museli natesnať.