O Podhradí majú rozhodnúť Bratislavčania

Bratislavské podhradie v 60. rokoch minulého storočia zažilo najväčšie barbarstvo v histórii Bratislavy, ani jedna svetová vojna nepoznačila tak kruto architektúru v meste ako budovanie komunizmu.

Súčasťou totality bol nezáujem o názor občanov, a aj hlasy, ktoré sa ozvali proti búraniu tejto krásnej a malebnej časti Bratislavy, prehlušilo burácanie buldozérov. Už od 80. rokov sa v ateliéroch vtedajšieho Stavoprojektu, následne na Útvare hlavného architekta a vo vtedajších pamiatkových inštitúciách spracovávali urbanisticko-architektonické koncepcie, ktoré sa snažili napraviť túto asanáciu.

Po nežnej revolúcii sa revitalizácia Podhradia stala programom samosprávy. Všetkým zainteresovaným sa javilo ako jediné správne riešenie umŕtveného priestoru, zastavanie staronovou urbanistickou štruktúrou. Štruktúrou rešpektujúcou zaužívaný a panoramaticky hodnotný obraz historického mesta na Dunaji.

Verejnosť znovu a opäť nastolila otázku možnosti vybudovať nanovo kópie zbúraných domov v pôvodných uličných čiarach tak, ako sa to udialo v iných európskych mestách (napr. Varšava alebo Drážďany). Treba si uvedomiť skutočnosť, že až takmer tretina Mestskej pamiatkovej rezervácie bola z nepochopiteľných dôvodov asanovaná.

V poslednom období bola vypracovaná a prerokovaná Urbanistická štúdia - Bratislava Podhradie. Boli vytypované bloky, kde je v súčasnej dopravnej a územnej situácii možné a nutné zaregulovať zástavbu rešpektujúcu historický pôdorys a siluetu zástavby.

Dotknutá lokalita je súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava a podlieha ochrane v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu. Lokalita je zároveň súčasťou ochranného pásma Národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad.

Treba si uvedomiť, že aktivity ktoré sa prezentovali v roku 2002 ako verejná súťaž, túto základnú konštantu nebrali ako záväzný determinant a pripravovateľ súťaže sa taktiež vyhol aj „Zásadám ochrany Mestskej pamiatkovej rezervácie“ a „Regulatívom pre zástavbu Podhradia“ spracovaným Krajským pamiatkovým úradom a Mestským ústavom ochrany pamiatok.

Preto k tomuto vzácnemu územiu historickej Bratislavy ako pamiatkovej rezervácie treba pristupovať zvlášť citlivo. Bratislavčania veľmi citlivo vnímajú obnovu a rekonštrukciu Starého Mesta, vracajúcu sa poéziu do historického centra, pôvab starej architektúry, ktorá bola počas socializmu vytláčaná „modernou“ zástavbou na smetisko dejín. Vďakabohu sa cit pre vnímanie celistvosti mesta mení a verejnosť si jasne uvedomuje také jazvy ako je budova SNG a pod. Neprešlo ani polstoročie, a vedú sa diskusie o zbúraní týchto znakov z čias budovania socializmu.

Na záver by sme chceli ešte upozorniť na vznik občianskej iniciatívy, ktorá si zobrala za cieľ obnovu Podhradia v jeho historickej podobe. Vydrica a Zuckermandel vždy patrili k historickému mestu, a preto je logické obnoviť ich pôvodný charakter. Samozrejme, že výsledný návrh by mal byť konsenzom všetkých možností a mal by vzniknúť z verejnej diskusie občanov, samosprávy, investora a štátnej správy. Preto občianska iniciatíva zriadila internetovú stránku - www.bapodhradie.sk, kde je možné sa vyjadrovať k danej problematike.

Ing. arch. Alexander Németh
Ing. Matej Vagač