Župa je proti výstavbe križovatky Triblavina bez kolektorov

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) je proti výstavbe križovatky Triblavina bez kolektorov a v tomto zmysle vydá nesúhlasné stanovisko k žiadosti Národnej diaľničnej spoločnosti o zmenu stavby pred dokončením.

O kroku samosprávneho kraja včera informoval jeho predseda Pavol Frešo. Pripomenul, že koncepcia kolektorov (súbežných ciest popri diaľničných úsekoch) pri rozširovaní diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou vznikla pred niekoľkými rokmi práve na pôde NDS. „Nikto to nespochybňoval z odborného hľadiska, práve naopak, všeobecne sa to bralo ako najvhodnejšie technické riešenie z hľadiska dopravných nárokov, ktoré si vyžaduje dynamicky rozvíjajúce územie, rátajúce v výrazným nárastom obyvateľov,“ uviedol Frešo.

Zdôraznil, že z tohto východiska rátal kraj s kolektormi i pri príprave územného generelu a zakomponoval ich do aktuálneho územného plánu. „Bez toho, aby niekto požiadal o zmeny a doplnky tohto územného plánu, sme zaregistrovali akési polooficiálne žiadosti, takto to nazvem, aby kolektory neexistovali,“ poznamenal Frešo. Jediné riešenie zo súčasnej situácie je podľa neho otvorenie odbornej debaty spolu s rezortom dopravy a NDS a prijatie odborného riešenia. Frešo však nástojí na vybudovaní kolektorov, tie sú podľa neho v danom území do budúcnosti nevyhnutné, a to aj keby sa realizovalo avizované rozšírenie Seneckej cesty I/61.

Riaditeľ odboru dopravy BSK Ladislav Csáder poukázal na to, že kolektory neodľahčujú iba regionálnu dopravu a spojenie regionálnych ciest s diaľnicami, no môžu byť využité i počas rekonštrukcií samotnej diaľnice alebo v prípade havárie a potreby presmerovania dopravy z upchatej diaľnice. Pripomenul, že žiadosť o zmenu stavby pred dokončením je de facto porušením zmluvy o spolupráci, ktorú medzi sebou pri príprave diaľničnej križovatky uzavreli ministerstvo dopravy, NDS a BSK. „Teraz vlastne nevieme, čo naši partneri zamýšľajú, napríklad nám je záhadou, ako budú chcieť organizovať dopravu na diaľnici počas výstavby križovatky,“ uviedol. V pôvodnom pláne totiž podľa jeho slov bolo, že najprv sa vybudujú kolektory, na ktoré sa počas výstavby križovatky presmeruje premávka z diaľnice.

Vybudovať kolektory a rozširovať diaľnicu D1 podľa vydaných rozhodnutí z roku 2013 žiadajú už dlhodobo i aktivisti z občianskeho združenia Triblavina. V apríli tohto roka v tejto súvislosti vyhlásili, že križovatku Triblavina stavia MDV SR a NDS bez kolektorov preto, aby vyhoveli súkromnej firme Starland. Tá v dotknutej lokalite plánuje projekt, ktorý sa má podľa samotnej spoločnosti zaradiť medzi najväčšie developerské projekty v stredoeurópskom regióne.

Aktivisti spochybňujú argumentáciu MDV, ktorá zmenu koncepcie z troch pruhov plus kolektory na štvorpruh na oboch stranách, odôvodňuje závermi expertnej skupiny. Tá odporučila výstavbu križovatky a diaľnice so štyrmi plnohodnotnými pruhmi bez kolektorov ako najefektívnejšie, z pohľadu dopravy opodstatnené a z ekonomického hľadiska najvýhodnejšie riešenie. Rezort dopravy zároveň tvrdí, že diaľničné križovatky Triblavina a Blatné sa stavajú tak, aby sa v budúcnosti na ne mohli napojiť kolektory, ktoré by viedli popri diaľnici, ak to bude potrebné.

Predseda predstavenstva Starland Holding Ronald Tahotný považuje tvrdenia OZ Triblavina za absurdné. Ich boj za kolektory nie je podľa jeho slov úprimný, pretože hája svoje vlastné záujmy v lokalite. OZ Triblavina má podľa neho úzke prepojenie na majiteľov pozemkov v lokalite Triblavinskej cesty, a ak tie nebudú napojené na kolektory, tak stratia veľkú hodnotu.

(TASR)