M. Maťaščík: Keď v projekte s niečím pohnete, má to desiatky následkov
M. maťaščík: keď v projekte s niečím pohnete, má to desiatky následkov - matascik_miroslav
Podieľal sa na projektovaní Prístavného mosta, projektoval Most Apollo, vyhral medzinárodnú súťaž aj na Starý most. Urobil niekoľko jeho variantov, napriek tomu je stále terčom kritiky architektov. Za svojou prácou si však stojí, aj keď mu mesto doteraz za projektovú dokumentáciu nezaplatilo. O projektovaní Starého mosta a celého nosného systému MHD do Petržalky sme sa zhovárali s hlavným projektantom Miroslavom MAŤAŠČÍKOM.
- Od samého začiatku je výstavba Nosného dopravného systému MHD do Petržalky limitovaná viacerými faktormi. Súčasťou projektu je most cez Dunaj, čo je sama osebe komplikovaná stavba. Ďalej ide o stavbu v meste, kde je množstvo záujmov – politických, občianskych a vlastníckych. A medzi nimi treba nájsť nejaký kompromis. Bolo veľké šťastie, že sa na to podarilo získať peniaze, na druhej strane s tým súvisia mnohé obmedzenia, ako ich možno použiť. Vstupuje do toho mesto, ministerstvo, Jaspers ako koordinátor európskej pomoci. Každá z týchto úrovní si stráži svoj záujem, do toho vstupujú záujmy iných subjektov. Je to náročná stavba, na druhej strane je tu nízka cena, ktorú vysúťažil zhotoviteľ stavby. Ak niekto vyhrá s nízkou cenou, hľadá všetky možnosti, ako to urobiť čo najlacnejšie. A namiesto toho, aby išiel na vec priamo, prirodzene hľadá, čo najlacnejšie riešenia, aby sa zmestil do vysúťaženej ceny. To všetko zdržiava. Do toho teraz ide mesto počas výstavby robiť projektové zmeny. Dobre, som za to, že aj v hodine dvanástej, keď niekomu niečo dobré napadne, tak to zmeňme, veď stavba je na 150 rokov. Na druhej strane mestu a občianskemu združeniu Lepšia doprava zazlievam, že nevyužili zákonné inštitúty, kedy sa občania mohli o projekte vyjadriť. Keby sa o tom včas vyjadrili, mohli sme diskutovať a nájsť najlepšie riešenie. Teraz sa však stavia a na Šafárikovom námestí sa idú robiť zásadné zmeny. Možno sa to nezdá, ale posunutie zastávky ovplyvní množstvo vecí, ktoré bežný človek nevidí.
Lepšia doprava s návrhom posunúť zastávku zo Štúrovej pred Univerzitu Komenského prišla už pred dvoma rokmi. Prečo ste sa tým nezaoberali vtedy?
- Neviem, kde to hovorili, ale v stavebnom konaní to určite nebolo. Tam sme sa oficiálne s takýmto návrhom nestretli. Výsledné rozhodnutie je vecou mesta ako objednávateľa a stavebného úradu, ktorý vydal stavebné povolenie. Mohli sme robiť len to, čo bolo v podmienkach medzinárodnej verejnej súťaže, ktorú sme v roku 2007 vyhrali. To je tiež mýtus, že na Starý most nebola súťaž. Súťaž bola, ale nie architektonická. A tá nebola preto, lebo ju hlavný architekt mesta nenavrhol a nepresadil. To bola predsa jeho náplň práce, aby mesto vypísalo architektonickú súťaž na novú podobu Starého mosta. Také má byť poradie. Najskôr architektonická súťaž a potom súťaž na projekty. My sme vyhrali riadnu súťaž, bolo šesť mesiacov pred začiatkom výstavby a potom začali architekti žiadať súťaž. To nie je v poriadku. V roku 2009, keď boli na stavbu peniaze, sa počítalo, že most bude električkový aj cestný. V hlasovaní občanov vyhralo perforované rebro. Pripravili sme dvanásť variantov, mesto to svojvoľne zoškrtalo a verejnosti ponúklo len tri. Nepredložili ani ten, ktorý som ako hlavný projektant preferoval. Vtedy sa malo ísť stavať a dnes už mohol most stáť. Architekti však zalobovali u primátora Ďurkovského, stavba sa zastavila, peniaze sa minuli inde a odvtedy sme už len improvizovali. Najskôr sa to malo rozobrať, použiť sa mali zdravé časti a doplniť novou konštrukciou. Potom prišla šanca využiť európske peniaze a odporučanie postaviť úplne nový most. Znova sa začali architekti pýtať, prečo nie je súťaž. Mali sme však zmluvu a robili sme to, čo bolo v podmienkach a čo nám objednávateľ zadal. Primátorovi a hlavnej architektke sme opätovne predložili moderné aj konzervatívne varianty mosta. Vzhľadom na nostalgický vzťah verejnosti k mostu bol, prirodzene, vybratý konzervatívny variant. Udivuje ma preto, že dnes opäť počúvam názory, že konzervatívny variant mosta, ktorý sa stavia, je premárnenou šancou.
Koľko vám trvala práca na projektovaní mosta?
- Chvíľu projektujeme, potom sa začnú nekonečné procesy územného konania, potom opäť vo veľkom tranze projektujeme, a potom prídu administratívne procesy spojené so stavebným konaním. Takže keď poviem, že projektujeme od roku 2008, čistý čas, ktorý sme venovali projektovaniu, je asi len 20 percent tohto obdobia.
Napriek tomu, že sa už od decembra stavia, verejnosť stále nepozná konečný projekt, pretože magistrát ho stále nezverejnil. V čom bude teda ten nový most iný, ako bol starý?
- Samotné vizualizácie mosta sme poskytli mestu, ktoré ich zverejnilo, takže je známe, ako bude Starý most vyzerať. Zo Šafárikovho námestia to pôjde po dnešnom teréne, krajné opory mosta zostanú na rovnakej úrovni, uprostred Dunaja sa most zdvihne skoro o tri metre. Dva piliere, ktoré sú v Dunaji, sa rozoberú a postaví sa nový tak, aby bol vytvorený plavebný gabarit s požadovanými rozmermi najmenej 100 metrov. Na moste budú popri električkovej trati aj veľkorysé plochy pre chodcov a cyklistov. Nad podperami budú vyhliadkové terasy s lavičkami a zeleňou. V spodnej časti mosta budú vodovodné a plynové potrubia a veľké množstvo ďalších inžinierskych sietí.
Ako sa zmení križovatka na Šafárikovom námestí?
- K zásadným zmenám tam nedôjde. Električka vybehne zo Štúrovej ulice hore na most, z Vajanského nábrežia zostane len odbočka na Štúrovu ulicu. Obmedzí sa cestná doprava. Keďže sme s tým začínali, mesto nemalo predstavu, ako urbanisticky dorieši Šafárikovo nábrežie. Hovorilo sa o utlmení automobilovej dopravy, ale nebola o tom vypracovaná jediná štúdia. A tak každé dva roky prišiel niekto, kto povedal, že to bude inak. Preto sa električka na Štúrovej posunula trochu excentricky. Má tam byť pre cestnú dopravu len jeden jazdný pruh smerom na križovatku s tým, že bude možné odbočenie len doprava na Vajanského nábrežie. Má sa revitalizovať parčík, povedú tadiaľ cyklistické trasy. Na to, aby sme našli optimálne riešenie, by muselo mesto od začiatku mať jasnú predstavu o urbanistickej koncepcii Šafárikovho námestia. Tú, žiaľ, do tejto chvíle nemá. Našťastie ju už tvorí.
Prečo ste navrhli zastávku na Štúrovej ďalej od križovatky?
- Keďže to bude trať aj pre tram-train, bola požiadavka, aby zostal priestor pre dve súpravy, aby v prípade, že pôjde po moste druhá, nemusela stáť na moste a čakať kým sa zastávka uvoľní. Teraz, keď sa presadilo, že má byť zastávka pred univerzitou, budeme musieť na moste zmeniť režim. Električky budú musieť pred vjazdom do križovatky čakať na moste v úseku, kde ešte nie sú také prudké pozdĺžne sklony koľajníc. Keď v projekte v tomto priestore niečím pohnete, má to desiatky následkov. Ľudia vidia to, čo je na povrchu, ale nevidia pod zem. Keď to poslanci schválili, tak to zmeníme. Je to výhodné aj pre zhotoviteľa, ktorý tým legalizuje meškanie, ktoré na stavbe má. Treba to však vyprojektovať a počkať na nové stavebné povolenie. Pokiaľ nebude vydané, zhotoviteľ nemusí pracovať. Pokiaľ nebude ústretový, má argument, prečo stavba mešká.
Kadiaľ povedú pešie a cyklistické trasy z mosta na staromestskej strane?
- Povedú vedľa električkovej trate z mosta až na Štúrovu. Tam, kde boli zastávky autobusov, je kritické miesto. Je totiž úzke. Alebo cyklistov prehodíme obojsmerne na druhú stranu, ale nie je to ešte rozhodnuté. Teraz sa to rieši. Keď sa rozhodne, začneme to projektovať. Nechali sme hlavnú architektku a Cyklokoalíciu, aby nakreslili, kadiaľ majú viesť tie cyklotrasy a my to podľa toho urobíme.
Na petržalskej strane povedie električka po estakáde. Nebolo by lacnejšie, aby išla pri bývalej Artmedii po násype?
- Vedeli sme , že mesto chce urbanizovať lokalitu medzi Starým mostom a Mostom Apollo, kde vyrastie nové tzv. Celomestské centrum Petržalka. Plánuje sa tiež výstavba na mieste bývalého štadióna Artmedia. Takže bolo logické tieto územia prepojiť. Z urbanistického hľadiska by nebolo dobré nechať toto územie oddelené mohutným zemným telesom.
Estakáda však z mosta nevedie priamo, ale obchádza cestu na Jantárovej. Nemala sa pôvodne napájať na Jantárovú?
- Keďže sa z mosta vylúčila cestná doprava a bude tam len električka, bolo treba viesť trať vedľa existujúcej cestnej komunikácie, ktorá vedie z Jantárovej k Auparku a ktorá bude zachovaná v súčasnom stave. Ponad Einsteinovú tak k cestnému premosteniu pribudne električkový most, čo si vynútilo odklonenie trasy vzhľadom k osi Starého mosta.
Prečo ste projektovali na Bosákovej obratisko, ktoré sa má teraz zrušiť?
- Keď sme to projektovali, nebolo isté, kedy sa bude pokračovať s výstavbou druhej etapy po Janíkov dvor. Vtedy sa tiež nevedelo o zámere hlavného mesta kúpiť obojsmerné električkové súpravy. Ako sa stavba vyvíjala, tak sa menili aj požiadavky. Obratisko sme projektovali, aby sa prvá etapa mohla sprevádzkovať. Nové obojsmerné električky a plánované temer plynulé pokračovanie výstavby 2. etapy Nosného systému umožnia riešiť prevádzku 1. etapy aj bez obratiska.
Druhú etapu petržalskej električke ste projektovali tiež vy?
- Áno, Dokumentáciu pre územné rozhodnutie 2. etapy sme projektovali aj my ako člen projektového združenia, ktoré popri nás tvorili firmy Reming Consult a PIO Keramoprojekt. Teraz sú však projektové práce zastavené, pokaľ sa celé územie tohto dopravného koridoru urbanisticky nedorieši.
Prečo ste v dokumentácii pre územné rozhodnutie naprojektovali dvojprúdovú cestu z každej strany električky?
- Tridsať rokov územný plán mesta počíta s týmto dopravným koridorom. Je to vec celkovej koncepcie dopravy v hlavnom meste. Dlhodobo sa uvažoval s tým, že popri metre a potom popri električke pôjdu cestné pruhy. Na verejnej prezentácii tejto stavby však niekoľko agilných miestnych občanov napadlo koncepciu, podľa ktorej by súbežne s električkovou traťou boli umiestnené aj cestné pruhy. Je dobré, ak sa ľudia zaujímajú o veci verejné. Až príliš často sa však stáva, že iniciatíva niekoľkých občanov presadí ich lokálny záujem nad objektívnymi záujmami „mlčiacej“ väčšiny. Takže som rád, že mesto zastavilo projektové práce a vypísalo na urbanistické doriešenie predmetného územia verejnú súťaž. A verím, že urbanistické štúdie územia objektívne preukážu, či budú v tomto dopravnom koridore potrebné aj cestné komunikácie alebo nie.
Zhováral sa Radoslav Števčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.