Investor v Gumone sa vzdal čestnej a zákonnej cesty

10.9.2008
0
Páčil sa vám článok?

Tragické na zbúraní chráneného objektu lisovne bakelitu v bývalej továrni Gumon je aj to, že podľa investorov môže o búraní chránených objektov zrejme rozhodnúť stavebný robotník.

V priestore má vyrásť komplex, na ktorom sa podieľajú traja investori - Koruna Invest, Hotel Tatra a Internationale.

Konateľka spoločnosti Hotel Tatra neuviedla, kto z investorov vlastní zbúraný objekt, a od veci sa dištancovala s tým, že za všetky tri skupiny je hovorcom Gustáv Laca, reprezentant Koruna Invest. Skupina Internationale na telefón nereagovala.

Aj G. Laca odmietol uviesť, kto vlastnil zbúranú lisovňu, nepoprel však, že je to Internationale. Uviedol len, že na objekt mali od jari statický posudok a budova vraj ohrozovala okoloidúcich. Ani on však vraj nedal povel na búranie, lebo počas sviatkov, ktoré stavbári na likvidáciu chráneného objektu zneužili, bol na dovolenke.

Za priestupok takéhoto rozsahu hrozí stavebníkovi smiešna pokuta do piatich miliónov korún. Nehovoriac o tom, že ak by aj stavebník dostal takúto pokutu, čo pri stavbe v hodnote takmer osem miliárd predstavuje 0,6 promile investície, premietne túto položku do konečných cien zákazníkom.

Nezákonné správanie v Gumone je však len súčasťou seriálu porušení stavebných noriem v Bratislave a likvidácie jej kultúrneho dedičstva, zaujímal nás preto postoj kompetentných a zúčastnených.

Hovorca mestskej časti Bratislava-Ružinov Maroš Smolec uvádza, že mestská časť vydala búracie povolenia na 5 menších objektov v areáli s upozornením, že lisovňu nie je možné asanovať. Povedal, že proti investorovi sa začne správne konanie, uviedol však už len pokutu 2 miliónov korún. Počas búrania však zástupca stavebného úradu Ružinov na mieste nebol a úrad začal konať až začiatkom týždňa, keď bolo neskoro na akékoľvek zásahy.

Keďže toto nie je len problém Ružinova, ale celého mesta, spýtali sme sa na magistráte, či sa nepripravuje v meste spoločný postup samospráv proti ničiteľom kultúrneho dedičstva. Šéf oddelenia marketingu a cestovného ruchu bratislavského magistrátu Milan Vajda však len pripomína, že stavebným úradom je v tomto prípade Ružinov a že staviteľ naozaj nemal právo na budovu položiť ruku, pretože na Ministerstve kultúry SR sa uskutočnilo konanie o prípadnom vyhlásení lisovne za národnú kultúrnu pamiatku.

Podľa neho sa to týkalo aj nástrojárne a kotolne na vedľajších parcelách. „Hlavné mesto očakáva, že stavebný úrad Ružinov neodkladne preskúma, či a prečo došlo zo strany investorov k porušeniu rozhodnutia stavebného úradu,“ uzatvára Vajda.

Keďže v tomto prípade jednoznačne išlo o porušenie zákona, informovali sme sa na krajskej prokuratúre, či dobrovoľní alebo profesionálni ochranári alebo samospráva nepodali podnet na prešetrenie prípadu. Námestník krajského prokurátora René Vanek vec preveril a zistil, že nikto nepodal žiadny takýto podnet, na základe informácie našej redakcie však vydal príslušnému prokurátorovi príkaz vecou sa zaoberať.

Veľmi kvalifikované stanovisko k problému nám poskytol Denis Haberland, samostatný radca Pamiatkového úradu SR. S jeho stanoviskom sa plne stotožňuje aj námestník generálnej riaditeľky tejto inštitúcie Slavomír Katkin. Z obsiahleho a veľmi kvalifikovaného stanoviska môžeme uviesť len podstatné myšlienky, celé ho však nájdete na našej webovej stránke. Haberland uvádza, že sa pripravuje novelizácia pamiatkového zákona a zároveň aj stavebného zákona a vyjadruje nádej, že by medzi nimi mala byť lepšia súhra, ktorá by podobné excesy v budúcnosti výrazne obmedzila. Pripomína však, že súčasná žalostná situácia nie je len dôsledkom nedostatkov v legislatíve, ale aj v tom, že sa ochrana pamiatok predčasne preniesla na samosprávu, ktorá na to nebola pripravená a nie je ani kvalifikovaná. A čo je najhoršie - nerešpektuje rady odborníkov, výsledkom je chaos.

D. Haberland doslova uvádza: „Ochota zo strany magistrátu spolupracovať s KPÚ, či PÚ SR nebola doteraz ani, napríklad, pri problematike Starého Mosta...“ Argumentuje tiež neúctou mesta k Mestskému stavebnému archívu či tým, že mesto nevyužilo pri príprave územných plánov možnosti vyhlásiť chránené zóny, čím by nahradilo potrebu štátom chrániť jednotlivé objekty.

Pokiaľ ide o to, či môže zavážiť rozhodnutie jediného statika viac ako zákonná ochrana počas konania o zaradení objektu medzi pamiatky, tvrdí D. Haberland, že posudok statika nemôže byť dôvodom na nekonanie polície, navyše ak nemá oponentúru. Podotýka, že policajti mali zasiahnuť už len preto, lebo staviteľ evidentne bez povolenia zabral časť verejného priestoru - chodník a jeden jazdný pruh.

V tejto súvislosti dodáva, že podľa stavebných odborníkov je možné sanovať akokoľvek poškodenú budovu, je to len otázka peňazí, a preto je aj tvrdenie investorov o údajnej hrozbe spôsobenej lisovňou neakceptovateľné.

Podľa neho náležali otázky statiky i prípadných environmentálnych záťaží do posudzovania pri konaní o vyhlásení lisovne za národnú kultúrnu pamiatku. Vyjadruje počudovanie nad náhlením investorov, ktorí vyhlasovali, že s výstavbou nezačnú skôr ako na prelome rokov 2009/2010. Podľa D. Haberlanda sa tak investori zbavili možnosti čestne a zákonným spôsobom vyrovnať s projektom obnovy a zveľadiť územie.

Gustav Bartovic

Koncom augusta sa stroje zahryzli do budovy Starej lisovne, dnes už z nej nič nezostalo.
FOTO - TASR

Páčil sa vám článok?