Vonkajšia reklama má byť v meste regulovaná

O živelnom rozmiestňovaní tzv. navigačných tabúľ na stĺpoch verejného osvetlenia a trakčného vedenia, ako aj billboardov a iných reklamných zariadení, sme sa pozhovárali s primátorom Bratislavy Andrejom ĎURKOVSKÝM (KDH).

Ako sa staviate k tzv. navigačným tabuliam na stĺpoch verejného osvetlenia a stožiaroch trolejového vedenia, ktoré naoko plnia informačnú funkciu, no v skutočnosti je to reklama?

- Mám ten istý názor, mali by sme ich považovať za reklamu. Za problém považujem to, že tabule sú dizajnovo nesúrodé, nie sú jednotné, sú upevnené v nerovnakej výške, čo nepôsobí dobre ani z estetického hľadiska. Týmto zariadeniam sa venujú firmy, ktoré majú nájomnú zmluvu na stĺpy verejného osvetlenia. Našou snahou je ukončiť zmluvu s týmito spoločnosťami. Plánujeme vypísať verejnú súťaž, z ktorej by mala vzísť spoločnosť, schopná osadzovať tabule so špičkovým dizajnom. Malo by ísť o podsvietené tabule, ktoré by boli reklamnými nosičmi. Súčasne prijmeme pravidlá rozmiestňovania tabúľ tak, aby spôsob ich osadzovania bol v celom meste jednotný. Jednou z dôležitých podmienok súťaže bude aj ekonomický prínos pre mesto. V súčasnosti sú pravidlá viac-menej iba technické, stanovujú, na aký druh stĺpov môžu byť tabule osadzované a podobne.

Problémom začína byť aj vonkajšia reklama ako taká - neustále pribúdajúce bilbordy, bigbordy, citylighty a podobne. Nenastal čas nejako regulovať ich počet?

- Mesto môže priamo ovplyvňovať situáciu len na komunikáciách prvej a druhej triedy, ktoré sú v jeho správe. Momentálne je postup zhruba takýto: prevádzkovateľ si vybaví súhlas u polície a potom príde na magistrát s návrhom napríklad na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Chceme, aby bol postup opačný - vytypovali by sme konkrétne miesta, na ktorých by mohla byť umiestnená vonkajšia reklama, a dali by sme ich na posúdenie polícii. Tak by sme získali prehľad o miestach vhodných na rozmiestnenie reklám a následne by sme organizovali dražby, na ktorých by si reklamné spoločnosti mohli tieto miesta kúpiť. Popri podmienke, že vyhrá spoločnosť, ktorá príde s najvyššou cenovou ponukou, by podmienkou bolo, aby šlo o podsvietené reklamné zariadenia. Je tu však jeden problém...

Aký?

- Je ním zmluva so spoločnosťou JCDecaux, ktorá prevádzkuje reklamné zariadenia na zastávkach MHD. Zmluva medzi mestom a spoločnosťou JCDecaux hovorí o istej exkluzivite spoločnosti JCDecaux, našou snahou je dostať zo zmluvy preč. Exkluzivita spočíva v tom, že - zjednodušene povedané - JCDecaux postaví v meste zastávky MHD a za to má právo rozmiestňovať v meste reklamné zariadenia, pričom v istej vzdialenosti okolo nich nesmú byť umiestnené iné reklamné zariadenia a iní prevádzkovatelia nesmú používať podsvietenie vonkajšej reklamy. Tak sa stávalo, že iné firmy to obchádzali, nepoužívali podsvietené, ale nasvietené reklamy.

Magistrát avizoval prijatie koncepcie rozmiestňovania vonkajšej reklamy. Kedy budú pripravené?

- Základné zásady máme pripravené, sú jednoduché, možno ich zhrnúť do niekoľkých riadkov. Zameriavajú sa na bezpečnosť cestnej premávky, estetiku a čo najväčšie príjmy pre samosprávu. Jedno z pravidiel ráta s tým, že vonkajšia reklama by nemala byť rozmiestňovaní na stredových pásoch mestských výpadoviek. Tie by mali byť vyhradené len pre zeleň. Ďalšie pravidlo by malo byť, že z mesta by malo zmiznúť čo najviac obyčajných bilbordov a mali by ich nahradiť kvalitné podsvietené reklamné zariadenia. Oboznámiť verejnosť s koncepciou však budeme môcť až vtedy, keď dosiahneme dohodu so spoločnosťou JCDecaux.

Problémom je nielen živelný nárast počtu nosičov vonkajšej reklamy, ale aj to, že mnohé z nich vyrástli načierno. Príkladom sú citylighty spoločnosti Akzent Media v Starom Meste, či zle osadený backlight tej istej spoločnosti pri obchodnom dome TESCO na Kamennom námestí... Čo môže urobiť mesto?

- Naše stanovisko je jasné - požadujeme odstránenie týchto zariadení, resp. ich uvedenie do súladu s povolením. Staromestský stavebný úrad podľa mojich informácií koná, ale ostáva to len v rovine pokút, pretože nemá silu fyzicky tieto čierne stavby odstrániť. Aj tento prípad dokazuje, že by bolo potrebné zriadiť stavebnú políciu, ktorá by zasahovala v podobných prípadoch.

Je podľa vás v poriadku, že spoločnosť Akzent Media porušuje stavebný zákon a samospráva napriek tomu práve s touto spoločnosťou spolupracuje pri propagácii svojich kultúrnych akcií?

- Keby sme povoľovali rozmiestňovanie reklamných zariadení na základe takejto spolupráce, vtedy by to nebolo v poriadku. Ak sú reklamné zariadenia nejakej spoločnosti postavené načierno, trváme na tom, aby boli odstránené. Na druhej strane, ak takáto spoločnosť príde s ponukou podpory niektorej konkrétnej kultúrnej aktivity, mesto to k ničomu nezaväzuje. Keď za mnou príde Akzent Media s ponukou, že podporí, povedzme, koncert na Hlavnom námestí, mám ich ponuku odmietnuť preto, že mesto je s nimi v nejakom spore? Ak príde nejaká spoločnosť a ponúkne mestu benefíciu konkrétnych aktivít, odmietnutie tejto ponuky z dôvodu, že mesto je s touto spoločnosťou v nejakom spore, mi pripadá ako ochudobňovanie mesta, pretože ten spor existuje nezávisle od toho, či nejakú ponuku prijmeme alebo nie.

Zhováral sa Juraj Handzo
FOTO - Filip Malý