Etnologička Nádaská: Veľká noc bývala v Bratislave plná netradičných chutí, varili sa aj žaby

Zdroj: TASR - Pavol Zachar

Etnologička a historička Katarína Nádaská

Veľká noc patrí medzi najväčšie kresťanské sviatky, no dodnes ju sprevádzajú aj tradície s pohanskými koreňmi. A nemáme na mysli len šibačku a polievačku...

Typické pre Bratislavu boli už od 16. storočia takzvané školské hry alebo pašiové hry, ktoré sa hrávali formou ľudového divadla na Františkánskom námestí. Neskôr, napríklad počas prvej republiky, boli veľmi populárne hry o vzkriesení.

Veľká noc bola v Bratislave zároveň výrazným rodinným sviatkom a po rannej šibačke a polievačke sa obyvatelia často vybrali na prechádzku do prírody. „Keď bolo pekné počasie, popoludní sa chodievalo do Horského parku alebo na Železnú studničku. Tam sa robievali veľkonočné zábavy,“ približuje etnologička a historička Katarína Nádaská.

Sviatočný stôl býval bohatý a odrážal multikultúrny charakter mesta. Od nemeckých a židovských obyvateľov Bratislavčania prevzali pečenie jahniat a kozliatok, z neďalekej Viedne prišli sladké zavináky podobné dnešným bratislavským rožkom, no väčšie a s oveľa bohatšou plnkou. Chorvátska komunita v Jarovciach a Rusovciach priniesla koláč kugel, pripomínajúci bábovku, zatiaľ čo vo Vajnoroch sa piekli známe osúchy či podplamenníky, často aj so slaninou. Maďarský vplyv v kuchyni sa prejavoval slimačím kaviárom či žabacími stehienkami.

Zdroj: Matúš Husár

​I v súčasnosti vidíme na Železnej studničke veľa žiab,  dnes ich však chránime 

Tieto dnes už zabudnuté ingrediencie pridávali ešte začiatkom 20. storočia gazdinky do jedál počas 40-dňového pôstu, ktorý sa prísne dodržiaval. Ako vysvetľuje Nádaská, na jar bolo žiab všade dosť, a tak ich muži pozbierali a ženy pridávali do kapustnice. V Prešporku však boli typickým jedlom aj ryby a na Veľkú noc sa podávali napríklad plnené šťuky či nakladané haringy. Tieto jedlá už síce na väčšine stolov nenájdete, no sviatky v našom meste majú svoje neopakovateľné čaro aj dnes.

(ak)