Viete o tom, že aj vy sa dokážete bez prístroja potopiť do hĺbky 30 metrov? Tréner freedivingu Jaro Figura prezrádza viac

Zdroj: Archív J. Figura

Jaroslav Figura si kedysi myslel, že potápanie bez prístrojov do väčších hĺbok vo vode nie je v ľudských silách. Jedna dovolenka v Egypte však všetko zmenila a dnes sa v Bratislave snaží ľuďom ukázať, že to môže dokázať každý a objaviť tak čaro a slobodu športu pod vodnou hladinou.    

Ako ste sa dostali k freedivingu a prečo ste sa rozhodli založiť Vašu Freediving academy v Bratislave?

S freedivingom som sa prvýkrát stretol, keď som videl film Magická hlbočina. Keď som to prvýkrát videl, veľmi sa mi to páčilo, ale myslel som si, že to je vymyslené a niečo také nie je v ľudských silách možné. Neskôr som však na dovolenke v Egypte takých ľudí naozaj videl . Potápali sa do hĺbok 20-30 metrov a pozerali si tam koraly a rybky. Išiel som za nimi ,opýtať sa, ako to dokážu. Vtedy mi ani nenapadlo, že ide o priemerných freediverov. Poradili mi, že sú na to kurzy, kde sa to dá všetko naučiť. S odstupom času som sa na to dal a po pár dňoch na kurze som sa potápal do hĺbky 35 metrov a vydržal som zadržať dych na šesť minút. Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou...., prežíval som sám na vlastnej koži, aké to je úžasné ísť tak hlboko, splynúť s vodou a užívať si  ticho bez toho, aby som sa musel rýchlo vynoriť a nadýchnuť sa. Urobil som si všetky certifikácie, ktoré boli možné a poslednou bol Inštruktor freedivingu. Vtedy som si povedal, prečo nie je na Slovensku  niekto, kto by sa tomu venoval vo väčšom rozsahu a kto by ukázal ľudom, aký je freediving krásny šport. To ma motivovalo založiť Freediving academy na Slovensku. Chcel som  svoje nadšenie odovzdávať ľudom, ktorí majú radi vodu a chcú sa pozrieť pod hladinu bez používania prístrojov.

Bolo náročné založiť takúto akadémiu?

Freediving academy som založil v roku 2012, pár mesiacov po ukončení inštruktorského kurzu. Na Slovensku mi nemal kto pomôcť, lebo tu je ľudí so skúsenosťami ako šafranu. Preto som sa radil so svojím trénerom Martinom Zajacom, ktorý je svetovou trénerskou jednotkou vo freedivingu . Je to Slovák žijúci v Prahe. Jemu vďačím takmer za všetko, kam ma freediving dostal. Čo sa týka vývoja, kam sa Freediving academy posunula, tak sme urobili veľa práce. Začali sme robiť školenia v Chorvátsku, organizovať kurzy v Nemecku v hĺbkovom bazéne, ktorý tam majú, robíme aj tréningové výlety do najhlbšieho bazéna na svete, ktorý je v Taliansku. Taktiež každoročne organizujeme safari v Egypte. Samozrejme, robíme pravidelne kurzy a tréningy na Slovensku, či už v bazéne alebo na otvorenej vode. Najnovšie robíme kurzy pre deti, ktoré sú niekedy svojimi výkonmi lepšie ako dospeláci. Je toho dosť a pritom ešte stále málo oproti iným krajinám, kde freediving poznajú už dávno. Avšak, stále sa posúvame a ,verím, že dobrým smerom.

Jaro Figura:

Zdroj: Archív Jaro Figura

Veľa ľudí si freediving predstavuje ako extrémny, náročný a drahý šport. Je to pravda alebo sa táto väčšinová predstava o freedivingu vymyká realite?

​Sú to všetko veľmi mylné predstavy. Freediving nie je nič z toho. Extrémny? Ani nie, veď ľudské telo je prispôsobené pobytu pod vodou na určitý čas. My len objavujeme a učíme sa, ako ten čas pod vodou bezpečne predlžovať. Nie je to teda extrémny šport, len je pre veľa ľudí neobjavený a bez dostatku informácií aj mimo ich chápanie.  Čo sa týka náročnosti, tak platí to isté, čo pri každom športe, čo dáš, to dostaneš. Čím viac bude človek trénovať, tým viac bude napredovať. Musím ale povedať, že aj bez náročných tréningov sú ľudia schopní potápať sa do 30-40 metrov a vydržať so zadržaným dychom 3 až 5 minút.  Freediving tiež nepatrí k príliš drahým športom.  Kompletná výbava v slušnej kvalite sa dá vyskladať do 500 eur. Potom sú to už investície do tréningov a výletov.  Samozrejme, že týždňový kurz  v Chorvátsku nie je zadarmo, ale ľudia v tom majú aj skvelú dovolenku, kde spoznajú nových ľudí, naučia sa nové veci a zároveň si užijú more a slnko. Ak nechcú ísť ľudia k moru, dá sa za pár eur prepotápať celé leto na Slovensku. Je tam možnosť vybrať si podľa toho, čo komu financie dovolia.

ROZHOVOR - Tenistka Rebecca Šramková: Ktoré miesta v Bratislave by sa nehanbila ukázať návšteve z cudziny?

Pred niekoľkými týždňami vyvolala rozruch informácia o tom, že známa tenistka Dominika Cibulková si zmenila trvalý pobyt z Bratislavy na Dubaj. Momentálne je tak jedinou reprezentantkou nášho hlavného mesta vo vrcholovom tenise bratislavská rodáčka Rebecca Šramková, s ktorou sme sa zhovárali o jej detstve, súčasnom živote, ale aj plánoch do budúcnosti. Čo všetko nám čoskoro už 22-ročná hráčka o sebe prezradila?

​Musí mať človek na vykonávanie freedivingu určité fyzické predpoklady alebo sa tomuto športu môže venovať každý? Aké sú pre ľudí najčastejšie obmedzenia?

Pre rekreačný freediving nemusí mať nikto žiadne špecifické predpoklady. Stačí mať len chuť naučiť sa to. Niekomu to ide rýchlejšie, inému pomalšie. Z našej partie je momentálne najlepší freediver chalan, ktorý bol na začiatku úplne mimo a na pohľad by sa zdalo, že to nikdy nedokáže. Ponory do 30-40 metrov zvládajú takmer všetci ľudia, ktorí k nám chodia aspoň občas trénovať. A sú rôzni, fajčiari, nefajčiari, pri tele aj chudí, športovci aj nešportovci.  Na rekreačný freediving sa môže dať naozaj každý. Samozrejme, ak má niekto problémy so srdcom a iné vážnejšie ochorenia, treba to najskôr prekonzultovať  s lekárom.

Slovensko nemá more. Sú preto slovenskí freediveri odkázaní cestovať za týmto športom do iných krajín alebo sa nájdu vhodné vodné plochy aj u nás?

Aj na Slovensku sa dá slušne trénovať. Kúsok pri Bratislave je jazero, Košariská – Veľká voda, ktoré má hĺbku 42 metrov. Kedže sme z Bratislavy, tak sa zameriavame na jazerá, ktoré sú v okolí. V ostatných častiach Slovenska presne nevieme, aké sú na freediving podmienky. Cestujú k nám však aj ľudia zo stredného a východného Slovenska, preto si dovolím povedať, že v našom bratislavskom okolí je to celkom ideálne. Aj keď uvidíme dokedy, keďže niektoré lokality sú súkromné pozemky. Budeme preto radi, ak budú aj naďalej sprístupnené verejnosti.

Ako to prebieha, keď sa chce niekto naučiť hĺbkovému potápaniu?

Kurzy a tréningy prebiehajú celoročne. V letnej sezóne sa chodíme potápať a trénovať najmä na jazerá. Okrem toho robíme kurzy v Chorvátsku a na konci leta organizujeme safari v Egypte, kde sa potápame od rána do večera a objavujeme krásy Červeného mora. V zimnom období chodíme trénovať na bazény.  V Bratislave, sú to Pasienky a bazén na Slovnafte. Plus chodíme aj na hĺbkové bazény v Rakúsku (11 metrov), Nemecku (20 metrov) a na ten najhlbší bazén na svete v Taliansku: Y-40 (42 metrov).

Vaším posolstvom je vytvoriť spoločnosť freediverov na Slovenku. Darí sa Vám tento cieľ plniť? Akú komunitu ste od založenia akadémie vytvorili?

Áno, môžem povedať, že sa nám podarilo vytvoriť celkom slušnú základňu ľudí, ktorí majú k freedivingu blízko. Aj keď nie všetci chodia pravidelne, stále sa niekde stretávame vo vode. Veľká časť sú aj dobrí kamaráti, ktorí sa už spoločne vedia dohodnúť, na ktorý výlet sa najbližšie pôjde. V zime organizujeme vianočné posedenie, kde sa vždy mnohí z nás stretnú. Letnú sezónu zas uzatvárame akciou s názvom Deep blue day. Tam sa celý deň potápa a potom ideme spoločne do reštaurácie, kde sa bavíme, a, samozrejme, rozoberáme freediving .  Je to krásny pocit usporiadať akciu, na ktorej sa zídu šťastní a spokojní ľudia, ktorí si z toho všetkého odnášajú silné zážitky.

Miriam Haligardová

VIDEO: Speváčka Sade pokrstila vynovený zimný štadión Ondreja Nepelu v roku 2011 mimoriadne riskantným manévrom

V roku 2011 sa na vynovenom zimnom štadióna Ondreja Nepelu konali nielen majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ale aj koncert speváčky Sade, ktorá sa do povedomia širokej poslucháčskej verejnosti zapísala už v 80-tych rokoch minulého storočia. Do Bratislavy prišla zaspievať svoje najväčšie hity a dnes do nej posiela aj svoje vianočné posolstvo v rámci nášho adventného kalendára.

​

VIDEO a FOTO: Akými rekonštrukciami prešiel Zimný štadión Vladimíra Dzurillu? Nazreli sme do jeho útrob

Len prednedávnom sme v Bratislavských novinách písali článok o probléme futbalového štadióna FC Ružinov. Mnoho čitateľov nám však posielalo podnety aj k stavu iných bratislavských štadiónov. Podrobnejšie sme sa boli teda pozrieť tentokrát na hokejový štadión Vladimíra Dzurillu v Ružinove.

​

ANKETA: Chceli by ste sa na Štrkovci opäť kúpať?

Starší Bratislavčania si určite pamätajú, že jedným z miest, kam sme sa chodili kúpať, bolo i Štrkovecké jazero v Ružinove. Uvítali by ste takúto možnosť opäť?