Syntetický ľad na námestí ľudí nepotešil

Novinka na Hviezdoslavovom námestí - syntetické klzisko, ktoré malo nahradiť prírodnú ľadovú plochu, na ktorú boli ľudia zvyknutí počas predchádzajúcich zím - záujemcov o korčuľovanie nenadchla.

Ako naznačil aj náš prieskum medzi okoloidúcimi na námestí v blízkosti klziska, nahradenie prírodného ľadu umelým hodnotia skôr negatívne. „Na tom sa podľa mňa ani nedá korčuľovať,“ povedal nám mladý muž, ktorý si neželal byť menovaný. „Je to úplne nanič,“ povedal nám ďalší oslovený. V čase nášho prieskumu sa na novom klzisku nenachádzal ani jeden korčuľujúci, čo ostro kontrastovalo so situáciou v predchádzajúcich rokoch, keď permanentne bývali na ľade, najmä v popoludňajších a v podvečerných hodinách, desiatky ľudí, detí i dospelých.

Kriticky sa na adresu staromestského „ľadu“ vyslovila aj čitateľka Danica, ktorá nám napísala: „Áno, je pravda, že sa na umelom ľade dá korčuľovať, ale nie dlhšie ako jednu minútu. Je to neznesiteľné, nepríjemné a neprirodzené. Keď človek cíti, ako mu pod korčuľami prekážajú ryhy medzi jednotlivými kockami, z ktorých je celá plocha postavená, má chuť zobrať sa a ísť domov. Keď sa nemôže poriadne odpichnúť, poriadne zaflekovať, či rozbehnúť sa, pretože sa niet od čoho odraziť, niet do čoho zaryť korčuľu. Korčuľovať sa viem, ale na umelej ploche sa odznova korčuľovať učiť nemienim. A je smutné, ak sa malé deti majú učiť korčuľovať na syntetickom plaste. Zadarmo už ani na obyčajný ľad nemajú deti nárok? Dôkazom tejto nezmyselnej šetrnosti je prázdne klzisko a zničená zimná newyorská atmosféra Starého Mesta,“ napísala nám sklamaná čitateľka.

O odborný názor sme požiadali aj autoritu - Róberta Pukaloviča z HC Slovan Bratislava. „Umelá plocha má úplne iné vlastnosti ako prírodný ľad,“ povedal nám. „Pre hráčov je tu vyššie riziko zranenia, pokiaľ by sa po takomto povrchu chceli pohybovať tak, ako sú zvyknutí. Určite je potrebné mať úplne inak prebrúsené korčule ako pri prírodnom ľade.“ Aj tento názor potvrdzuje, že nie všetko, čo je nové, musí byť aj dobré. Pripomeňme, že pôvodné technologické zariadenie na výrobu ľadovej plochy dostala v roku 1999 vtedajšia staromestská samospráva ako sponzorský dar, jeho hodnota bola 6,2 milióna korún a podieľali sa na ňom spoločnosti Globtel (dnes Orange), Heineken a Slovak International Tabak. Rozhodnutie terajšieho vedenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto predať toto zariadenie a nahradiť prírodný ľad umelým sa javí ako nešťastné.