Súčasný model samosprávy v Bratislave je pre mesto nevhodný a príliš zložitý

Na území Bratislavy v súčasnosti pôsobia až tri stupne samosprávy - mesto (magistrát), mestské časti a vyšší územný celok - Bratislavský samosprávny kraj. Takýto model samosprávy je pre mesto nevhodný.

Konštatoval to vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský. „Nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa mnohých odborníkov, s ktorými som od roku 1993 prišiel pri prácach na zmene územnosprávneho usporiadania do styku, súčasný model nie je pre Bratislavu vhodný,“ uviedol. „V súčasnosti úplne postačuje, aby v Bratislave existovali iba dve úrovne samosprávy. V pôvodnom vládnom návrhu bola Bratislava takto organizovaná. Do budúcnosti nevylučujem úvahy aj o jednoúrovňovej samospráve v hraniciach mesta.“

Na otázku, či nie je priveľkým luxusom, keď na území Bratislavy funguje 18 „parlamentov“ - mestské zastupiteľstvo plus 17 miestnych zastupiteľstiev v jednotlivých bratislavských mestských častiach, má V. Nižňanský jasný názor:

„Za luxus to možno považovať, najmä ak počet poslancov v meste presahuje štyri stovky. Vnútorná organizačná štruktúra Bratislavy závisí aj od toho, či sa stane Bratislava zároveň aj samostatným vyšším územným celkom (župou). V každom prípade je potrebné výrazne redukovať počty poslancov.“

V. Nižňanský má jasno aj v otázke, či by bolo vhodné zlúčiť kompetencie Bratislavského samosprávneho kraja a bratislavského magistrátu tak, že by sa Bratislava stala súčasne samosprávnym krajom. Podľa jeho názoru mesto Bratislava nemôže mať žiadne problémy zabezpečovať súčasné úlohy vyššieho územného celku v oblasti rozvoja, školstva, zdravotníctva, kultúry, sociálnych vecí a iných, skôr naopak. Napríklad pri normatívnom systéme financovania regionálneho školstva, môžu túto úlohu prevziať na seba aj iné mestá. „Okrem toho Bratislava už dnes, napríklad v správe ciest, plní úlohy, ktoré v iných krajoch zabezpečuje vyšší územný celok,“ uviedol. „Preto si myslím, že z hľadiska vecného a odborného by to bolo možné a aj správne.“

Zložitejšia je podľa neho otázka, aký by bol optimálny model samosprávy v Bratislave, ktorá plní aj úlohu hlavného mesta. „Optimálny model asi nie je nikdy,“ konštatoval. „Každá zmena je určitým kompromisom medzi aktérmi, a tých je v prípade Bratislavy veľa. Od občanov, cez miestne a mestské orgány, orgány samosprávy vyššieho územného celku, privátny sektor, odborníkov až po politické strany. Každý z nich má iný optimálny model. Z môjho hľadiska, a z pohľadu viacročnej práce si myslím, že pre najbližšie obdobie by mala byť Bratislava samostatným vyšším územným celkom. Malo by byť ponechané vnútorné členenie na mestské časti. Mala by sa posliniť pozícia magistrátu vo veciach „celobratislavských“, vrátane daňovej politiky. Mal by sa znížiť počet poslancov. Je potrebné doriešiť postavenie mestských častí, najmä z ústavného hľadiska. Otázka znie, či Bratislavčania chcú, aby bola Bratislava mestom alebo konfederáciou obcí - mestských častí. V tom druhom prípade je potrebné zmeniť ústavu. O tom je potrebné diskutovať a dospieť k dohode. Najmä v Bratislave. Samozrejme je potrebné vyjasniť pozíciu hlavného mesta voči centrálnej vláde.“