Poslanci vyzvali primátora, aby odstúpil, ten zodpovednosť za prípad SKB odmieta

Prípadom mestských peňazí, ktoré zostali v skrachovanej Slovenskej kreditnej banke, sa na decembrovom zasadnutí zaoberali aj poslanci mestského zastupiteľstva.

Poslanci Jaroslav Kachlík a Peter Ďuračka vyzvali primátora Jozefa Moravčíka, aby odstúpil z funkcie. Ten odmieta osobnú zodpovednosť za straty mesta a tvrdí, že SKB sa dostala pod vplyv „podvodníkov európskeho formátu“, ktorí majú úzke prepojenie až na vládne a významné podnikateľské kruhy i súdnictvo.

Primátor Moravčík dúfa, že z 370 miliónov korún v SKB by sa mohlo podariť ešte zachrániť 40 až 50 percent. Do júna budúceho roku má primátor Moravčík na požiadanie mestského zastupiteľstva vykonať všetky právne kroky vedúce k vymoženiu čo najvyšších pohľadávok.

O prípade mestských peňazí v SKB sme podrobne informovali v predchádzajúcich vydanmiach novín. Ako jediný na nami zverejnené informácie zareagoval poslanec Peter Ďuračka, ktorý na začiatku tohto volebného obdobia patril k magistrátnej koalícii, po vylúčení z Demokratickej únie sa stal nezávislým poslancom a dnes patrí k najväčším kritikom vedenia mesta. Z jeho reakcie vyberáme:

~ ~ ~
POSLANEC PETER ĎURAČKA TVRDÍ, ŽE VŠETKO BOLO INAK

Nie je pravdou, že „mestskí poslanci rozhodli, že výnos z obligácií v prepočte za 1,87 miliardy korún uložia v Slovenskej kreditnej banke“. Pravdou nie je predovšetkým to, že to boli mestskí poslanci, ktorí rozhodli o uložení výnosu z obligácií v SKB. Rovnako nie je pravdivá ani výška prostriedkov, ktoré boli v SKB uložené. V Slovenskej kreditnej banke boli 30. 1. 1996 na úložky s rôznou lehotou splatnosti uložené prostriedky vo výške 1,15 miliardy korún na základe výlučného rozhodnutia vtedajšieho primátora Petra Kresánka. Nie je pravdou, že to boli poslanci, ktorí „sa dali zlákať vysokými úrokmi, ale aj odporúčaniami svojich politických centrál, aby to bola SKB“.

Pravdou je, že otázka nakladania s prostriedkami, získanými z predaja komunálnych obligácií bola predmetom rokovania vtedajšej Mestskej koordinačnej rady DU, ktorej som bol členom, a ktorá nikdy neprijala odporúčanie pre mestský poslanecký klub DU, aby svojím hlasovaním podporil uloženie časti prostriedkov v SKB, a ako poslanec mestského zastupiteľstva môžem vyhlásiť, že toto zastupiteľstvo nikdy o úložkách prostriedkov v SKB nehlasovalo a ani inak nerozhodovalo, dokonca značné obdobie o týchto úložkách ani nevedelo. Mestská koordinačná rada DU naopak prijala odporúčanie rokovať s koaličnými partnermi o založení bratislavskej banky, pretože takéto rozhodnutie vyžadovalo len malú časť získaných finančných prostriedkov.

Mesto malo k dispozícii vlastné budovy a takýmto krokom mohlo mesto dodatočne nadviazať na svoje prostriedky ďalšie finančné aktíva budúcich akcionárov. Zatiaľ verejne nezodpovedanou otázkou je, prečo sa Peter Kresánek rozhodol podpísať zmluvy o úložkách v SKB, ale aj v iných bankových ústavoch.

Ako hra na slepú babu mi pripadá skutočnosť, že hoci každého zaujíma osud mestských, a teda našich peňazí, ešte nikto sa verejne nespýtal (a nežiadal aj riadnu odpoveď) Jána Čarnogurského, jeho „expertov“ Mikuláša Dzurindu či Petra Gaburu, či „expertov druhého rangu“ Gabriela Palacku či vtedajšieho Kresánkovho námestníka Stanislava Janotu, ako to bolo so všetkými známymi i doposiaľ neznámymi kauzami a kauzičkami nielen na bratislavskom magistráte. Rozhodne zaujímavé by bolo opýtať sa na osud finančných prostriedkov z obligácií vtedajšieho povereného riaditeľa sekcie strategického rozvoja magistrátu Ing. Jozefa Kojdu. Zaujímavé odpovede by sme sa mohli dozvedieť obzvlášť vtedy, ak by pán Jozef Kojda, terajší prezident Fondu národného majetku SR, uprednostnil svoje profesionálne renomé pred krytím zatiaľ služobne vyšších politikov.

Z textu článku aj nezainteresovaný čitateľ pochopí, že autor sa snažil zodpovednosť za stratu 370 mil. Sk prisúdiť DU „a jej zástupcovi vo vedení mesta - viceprimátorovi Romanovi Vavríkovi“. Nechávam na posúdenie objektívneho čitateľa, či môže mať väčšiu zodpovednosť viceprimátor, ktorý má síce značné schopnosti a politický vplyv, alebo obaja primátori, ktorí mali to, čo nemal nik okrem nich - a to rozhodovaciu právomoc a s ňou spojené výlučné podpisové právo. Bez ich vôle nebolo možné prostriedky do SKB uložiť a ani vybrať. A teda aj zodpovednosť za uloženie či nevybratie je výlučne na nich. So svojou zodpovednosťou sa môžu pokúsiť podeliť sa s inými, čo sa môže s úspechom podariť Petrovi Kresánkovi, už ťažšie však Jozefovi Moravčíkovi, ktorý bol svojho času ako predseda DU politickým partnerom Jána Čarnogurského a jeho „expertov“.

Okrem toho, že občan má prirodzené právo, aby sa dozvedel, kto a ako odborne sa staral o jeho peniaze, okrem toho, že je potrebné aj vyvodiť nielen odbornú a politickú zodpovednosť, predovšetkým je však potrebné poučiť sa na tejto a všetkých ostatných kauzách, ktorých odhalenie nás ešte čaká. Tieto kauzy môžu mať za následok personálne zmeny, bez priamej, sústavnej a odhodlanej občianskej angažovanosti nebudú však znamenať nápravu, pretože o nápravu a štandardizáciu komunálnej sféry nemá záujem takmer žiaden politický subjekt, keďže každý z nich má niekde svojho starostu, a teda každý z nich môže niekde nepozorovane „načerpať energiu“

Peter Ďuračka, poslanec mestského zastupiteľstva

~ ~ ~
VINNÍKOV NETREBA HĽADAŤ V ROKU 1995, ALE V ROKU 1999

Toľko tvrdenia poslanca Petra Ďuračku. Podľa neho je zámerom našich novín neobjektívne prisúdiť zodpovednosť za stratu mesta Demokratickej únii a jej zástupcovi vo vedení mesta - viceprimátorovi Romanovi Vavríkovi. Proti tomu sa musíme ohradiť.

Naše zistenia totiž potvrdzujú doteraz publikované informácie - tých 400 miliónov, z ktorých zostalo 370 na termínovanom vklade v SKB, boli určené na projekty mesta, ktorých realizáciu politicky garantoval poslanecký klub DÚ. Preto ak peniaze zostávali v SKB, bolo to s vedomím a súhlasom predstaviteľov DÚ. A za to sú okrem súčasného primátora zodpovední aj komunálni politici z bývalej DÚ, ich zástupcu vo vedení mesta nevynímajúc.

Mesto Bratislava nestratilo milióny korún preto, že ich uložilo v SKB. Mesto ich stratilo preto, že ich včas nevybralo. Vinníkov preto netreba hľadať v roku 1995, keď sa o úložkách rozhodovalo, ale v rokoch 1999-2000, keď bolo treba peniaze z banky vybrať...

(ado)