Ivo Nesrovnal: Primátor musí mať jasnú víziu mesta

Ivo nesrovnal: primátor musí mať jasnú víziu mesta - nesrovnal1

Ako prvý ohlásil kandidatúru na primátora Bratislavy súčasný krajský a mestský poslanec Ivo NESROVNAL. Napriek tomu, že termín volieb ešte nie je známy, vyzval súčasného primátora na volebný boj, pričom sa uchádza o podporu stredo-pravných politických strán a hnutí. Spýtali sme sa ho, prečo sa rozhodol kandidovať, čo pre Bratislavčanov spravil a čo by rád ešte len urobil.

- Som právnik a ako advokát som dlhé roky pracoval v zahraničí, kde som bol spoločník v jednej veľkej nemeckej advokátskej kancelárii. Pracoval som vo viacerých európskych mestách, niekoľko rokov som viedol pobočku pre Českú republiku a Slovensko. Keď som dosiahol vrchol vo svojej profesionálnej kariére, rozhodol som sa vrátiť do Bratislavy, kde som sa narodil a vyrastal, kde chcem žiť a vychovávať deti. Keď som sa pred niekoľkými rokmi vrátil, zarazil ma ten rozdiel medzi Bratislavou a modernými európskymi mestami. Zistil som, že Bratislava stráca schopnosť konkurovať mestám ako Viedeň, Berlín, Hamburg, Paríž. Toto mesto sa nevyvíja dobrým smerom, a preto som sa rozhodol to zmeniť. Záleží mi na Bratislave a za tie štyri roky, čo som v komunálnej politike ako župný a mestský poslanec, som sa zoznámil s fungovaním samosprávy a jej špecifikami. Mojou ambíciou je pomôcť Bratislave vrátiť sa do elitného klubu atraktívnych európskych miest.

Štyri roky ste boli vicežupanom, v mestskom zastupiteľstve vediete najsilnejší poslanecký klub SDKÚ-DS a Most-Híd. Ako sa vám darí tieto vaše predsavzatia napĺňať?

- Myslím si, že sa mi to v rámci mojich možností darí. V mestskom zastupiteľstve sa mi podarilo presadiť viaceré rozhodnutia ktoré Bratislavu posúvajú tým správnym smerom. Keďže Bratislava potrebuje prísnejší územný plán, presadili sme, aby sa vypracoval nový územný plán mesta. Dávame do poriadku najmä financie, pretože Bratislava potrebuje viac peňazí. Na jedného obyvateľa máme dvakrát menšie príjmy ako Brno. Primátor tento problém, žiaľ, nerozpoznal a snaží sa mestskú pokladňu plniť najmä predajom mestského majetku, čo nikam nevedie. Práve na môj podnet sa začala diskusia o financovaní Bratislavy ako hlavného mesta. Treba urobiť poriadok vo výstavbe. Tiež na môj podnet mesto pripravuje zásady výškovej výstavby. Bratislava sa musí vrátiť k systému koľajovej rýchlej hromadnej dopravy, zapojenia železnice do mestskej dopravy. Máme tu 80 km železničných tratí a ľudia trčia v zápchach. Za primátora Ftáčnika Bratislava tento smer opustila, čo je veľká škoda. Ďalej som presadil prvý pol milión na výstavbu cyklotrás, presadil som financie na odstraňovanie graffiti, na čistenie mesta ľuďmi bez domova, zabránili sme legalizácie vonkajšej reklamy bez platných povolení. Podarilo sa mi spoločne s kolegami presadiť mnohé zmeny. Ako poslanec mám však obmedzený dosah na fungovanie mesta. Pokiaľ sa s tým primátor nestotožní, akákoľvek snaha je márna. A súčasný primátor často ignoruje uznesenia mestského zastupiteľstva - jednoducho ich neplní.

Myslíte si, že príčinou tohto vzájomného nepochopenia je rozdielna politická príslušnosť primátora a väčšiny mestského zastupiteľstva?

- Myslím si, že to menej súvisí s politickou príslušnosťou a viac s manažérskou schopnosťou, respektíve neschopnosťou súčasného primátora. Je to tým, že primátorovi chýba vízia rozvoja mesta v horizonte dlhšom ako jedno volebné obdobie. Pýtal som sa ho viackrát, aká je jeho vízia rozvoja Bratislavy. Vždy odpovedal, že nevie, že to nie je dôležité a že o tom rozhodujú úradníci na magistráte. Podľa mňa je to fatálny omyl, keď primátor nevie, kam chce mesto za 20 rokov doviesť, ako má o 20 rokov vyzerať. Z toho pramení bezradnosť súčasného primátora. Najskôr vyhlási súťaž na správu mestského majetku za 30 miliónov eur, rok sa s tým na magistráte zaoberajú, a potom to primátor zruší. Alebo vyhlási súťaž na postrek komárov, potom ju zruší. To je bezradnosť a nekoncepčnosť súčasného vedenia mesta. Nemôže sa primátor štyri roky vyhovárať na svojho predchodcu. Stagnácia Bratislavy je teda skôr vecou primátorovej bezradnosti ako politickej orientácie. Nemyslím si, že pri riadení mesta sa treba riadiť politickou orientáciou. Rád by som pre svoju víziu rozvoja mesta získal všetkých Bratislavčanov, bez ohľadu na ich politické preferencie, pretože je to naše spoločné mesto. V Nemecku to volajú Konsensgesellschaft, čiže spoločenský konsenzus, keď sa politici dohodnú na základnom smerovaní, ktoré spoločne presadzujú. Smerovanie mesta a základné pravidlá jeho fungovania sa nemôžu meniť každé štyri roky. Napríklad to, že Bratislava potrebuje nový systém financovania, že potrebuje prísnejšie regulovať výstavbu, že tu musí byť čistota a poriadok, že potrebuje funkčný systém rýchlej koľajovej dopravy s prepojením električiek a vlakov, pretože hlavné dopravné problémy mesta nie sú v osi Bosákova – Janíkov dvor, ale vznikajú pri vjazdoch do mesta z východu, zo západu a z juhu. To sú veci, kde by sa mali všetci komunálni politici zjednotiť a spolupracovať, čo v prípade súčasného vedenia mesta, žiaľ, absentuje.

Ako ste už spomenuli, súčasné vedenie mesta upustilo od projektu napojenia Bratislavy na medzinárodný železničný koridor TEN-T a dalo prednosť nákupu nových električiek a trolejbusov z eurofondov. Tie však budú jazdiť po starých koľajniciach a cestách. Bolo to správne rozhodnutie?

- Považujem to za strategickú chybu, keď za primátora Ftáčnika mesto prichádza o šancu vybudovania modernej a trvalo udržateľnej koľajovej hromadnej dopravy. Bratislava vypadla z európskej siete rýchlovlakov a primátor Bratislavy sa ani neozval. Som rozhodnutý vrátiť Bratislavu na mapu dôležitých dopravných uzlov.

Nie je však nákup nových električiek, trolejbusov a autobusov z pohľadu kvality cestovania v hromadnej doprave predsa len krok vpred?

- Obnoviť vozový park MHD je potrebné, preto sme to ako mestskí poslanci aj podporili a vyčlenili potrebné financie. Je to však investícia do spotreby, pretože nech budú nové autobusy a trolejbusy akokoľvek komfortné, ľudia v nich budú stále trčať v nekonečných zápchach. Používanie električiek výrobca podmienil výmenou koľajníc, pretože na starých sa nesmú používať. Takže na nové električky v bratislavskej MHD si zrejme dlho počkáme. Obnova vozového parku je dobrá, ale Bratislava potrebuje investíciu do systémového riešenia, ktoré v budúcnosti zlepší celkovú hromadnú dopravu v meste. A tým je viac ako 10 rokov pripravovaný nosný dopravný systém na báze koľajovej dopravy – ide o prepojenie vonkajších častí mesta popod alebo ponad Dunaj cez vnútromestský železničný uzol Filiálka.

Posledné tri roky nastal v Bratislave viditeľný útlm. Magistrát šetrí na údržbe ciest, čistení ulíc, v starostlivosti o zeleň. Najnovšie obmedzil osvetlenie ulíc. Je tento spôsob ozdravenia mestských financií správny?

- Mojou ambíciou je urobiť poriadok v rozpočte, najmä vo výdavkoch mesta. Tam vidím najväčšie rezervy. Primátor šetrí na službách pre Bratislavčanov, ale nešetrí na sebe a svojom okolí. Jeho najbližší spolupracovníci sú mesačne schopní pretelefonovať tisíce a on si to nevšíma. Nečudo, keď rok a pol dostával načierno príjmy zo súkromnej firmy. Mesto vypláca státisíce za zimnú údržbu aj vtedy, keď nesneží. Tam vidím rezervy. S tým súvisí aj potreba urobiť audit zmlúv, ktoré presahujú jedno volebné obdobie. Nevýhodné zmluvy treba zrušiť, pokiaľ to nejde, tak trvať na ich plnení a dôslednej kontrole. Pokiaľ ide o príjmy mesta, dlhodobo upozorňujem, že Bratislavčania doplácajú na prerozdeľovanie daní z príjmu fyzických osôb. Vyše 50 percent daní odvedených v Bratislave sa systémom solidarity prerozdeľuje do zvyšku Slovenska. Solidarita je potrebná, treba si však uvedomiť, že Bratislava je aj hlavné mesto. A ako Bratislava vyzerá, je vizitka celého štátu. Mala by si to uvedomiť aj vláda a jej predseda, ktorý, podľa svojich slov, keď chce vidieť normálnych ľudí, musí odísť z Bratislavy. Považujem to za škandalózne. Je smutné, že bratislavský primátor premiéra za to nenapomenul, ale ešte ho otvorene podporoval v prezidentských voľbách. Pri takomto mentálnom nastavení sa nečudujme, že Bratislava stagnuje a nehýbe sa dopredu. Musíme riešiť problém viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí v tomto meste pracujú a žijú, ale nemajú tu trvalý pobyt a ich podielové dane idú mimo mesta. Musíme otvoriť diskusiu o tom, že štátne inštitúcie neplatia v tomto meste daň z nehnuteľnosti. Musíme vyriešiť problém investorov, ktorí nevracajú mestu to, čo od neho a jeho obyvateľov dostanú, a takisto nezmyselný výpočet, ktorý nás vyraďuje z použitia eurofondov. To sú systémové opatrenia, ktoré musia Bratislave zvýšiť príjmy, aby mesto nemuselo šetriť na komunálnych službách.

Jedným z kľúčových problémov života v tomto meste je parkovanie. Mestská samospráva nedokázala prijať funkčnú parkovaciu politiku. Kde sa stala chyba?

- Neprijatie celomestskej parkovacej politiky je dôsledkom primátorovho zlyhania. Zvolil totiž opačný koncept, ako mal. Na magistráte pripravil koncept, ktorý mali mestské časti prevziať. Tam, pochopiteľne, narazil na záujmy mestských častí. Nie je možné od ľudí ťahať peniaze za parkovanie a neponúknuť im alternatívu. Na spustenie nového systému parkovania je potrebné vybudovať záchytné parkoviská a ponúknuť ľuďom rýchle spojenie s centrom mesta. Toto primátor nenavrhol, on prišiel len so spoplatnením parkovania. To narazilo na odpor poslancov a mestských častí a jeho koncept neprešiel. Postup mal byť opačný. Na začiatku mal osloviť starostov a mestských poslancov. Následne mal zistiť, čo potrebujú, a potom robiť na koncepte parkovacej politiky. To si však žiada iný manažérsky prístup, ako má súčasný primátor.

Vy ste presadzovali budovanie záchytných parkovísk a parkovacích domov, ktoré by mohli byť zdrojom príjmov mesta. Prečo sa nič z toho nepostavilo?

- Financovanie samosprávy predajom majetku je cestou do pekla. Primátor napríklad navrhoval predaj kúpeľov Grossling, čo sme stopli. Žiadame, aby mesto so svojím majetkom hospodárilo, aby ho zhodnocovalo, aby s ním, pokiaľ to ide, podnikalo. Do toho patrí koncept parkovacích domov, ako ho poznáme z Viedne. Nie je to model na rýchle zbohatnutie, ale je to dlhodobé zhodnocovanie majetku mesta. Jednak by to riešilo problémy s parkovaním, a jednak by to zabezpečilo príjmy mesta. Ako poslanec môžem takéto návrhy predkladať, ale pokiaľ ich vedenie mesta nevie alebo nechce realizovať, búchame len na zatvorené dvere.

Prečo mesto nedokázalo vyriešiť problém PKO? Načo bolo dobré bojovať, aby sa vrátilo do správy mesta, keď je už tretí rok zatvorené a chátra?

- Hlavná stanica, Trnavské mýto, PKO – to všetko chátra. Vyšli sme primátorovi v ústrety a dali sme mu mandát na záchranu PKO, na zámenu pozemkov alebo inú dohodu, aby sa PKO vrátilo do správy mesta a mohlo sa opäť začať využívať. Primátor tento mandát nevyužil a sme stále tam, kde sme boli pred štyrmi rokmi. Myslím si, že problém PKO treba riešiť komplexne ako súčasť nejakej vízie rozvoja dunajského nábrežia. Ide o jeden z najvzácnejších verejných priestorov mesta. Napriek tomu, že na to od začiatku volebného obdobia upozorňujem, mesto nemá koncept rozvoja dunajského nábrežia od Zimného prístavu po Karloveskú zátoku. Súčasťou tohto konceptu musí byť aj PKO a zachovanie funkcie kultúry v tomto priestore.

Pokiaľ ide o Hlavnú stanicu, navrhujete vypovedať zmluvu s investorom. Prečo to už mesto nespravilo?

- Primátor vyčkáva, čo sa stane. Po 10 rokoch čakania je jasné, že investor, ktorý má na svedomí aj ďalšie bratislavské projekty, ako je nerealizovaná oprava divadla Astorka, Zelená kocka na Hodžovom námestí či pretekajúci podchod pod Hodžovým námestím, na projekt Hlavnej stanice zrejme nestačí – finančne ani manažérsky. Hlavná stanica je hanbou tohto mesta, primátor však už štvrtý rok nič nerobí. Na náš podnet si mesto dalo vypracovať posudok, kedy sa dá zmluva vypovedať. A ukázalo sa, že sa vypovedať dá. Požiadali sme primátora, aby čo najskôr zmluvu vypovedal a na prestavbu Hlavnej stanice a Námestia Františka Liszta vypísal medzinárodnú súťaž. Lepší je bolestný koniec ako bolesť bez konca.

Magistrát už štvrtý rok šetrí na čistení ulíc. Nespokojní občania potom organizujú brigády a čistia najznečistenejšie časti mesta. Je to normálne, aby bratislavskí dobrovoľníci museli suplovať komunálne služby mestskej samosprávy?

- Čistota verejných priestorov musí byť jednou z hlavných priorít samosprávy. Skúsenosti z moderných európskych miest a v poslednom čase aj niektorí aktivisti ukazujú, že samospráva dokáže zabezpečovať poriadok a čistotu v meste aj za pomerne málo peňazí, no musí mať vôľu a vedieť, ako na to. Bratislava je krásne mesto a mali by sme sa snažiť, aby bola krásna nielen vtedy, keď sa tu konajú majstrovstvá sveta v hokeji, ale každý deň. V rozpočte mesta sme vyčlenili 50-tisíc eur na čistenie ulíc ľuďmi bez domova. Spolupracujeme pri tom s neziskovou organizáciou Domov sv. Jána z Boha, čo sú Milosrdní bratia. Tento projekt rieši hneď dva problémy mesta súčasne – zvyšuje čistotu verejných priestorov a zároveň pomáha ľuďom bez domova zapojiť sa do aktívneho života upratovaním mesta. Magistrát v týchto činnostiach zlyháva, a preto je dobré, že sa do ich riešenia zapája aktívna kresťanská komunita či ďalšie občianske združenia. S čistotou súvisí aj odstránenie billboardov a čiernych stavieb, ktoré ničia verejné priestory a mestskú zeleň.

Osobitným problémom sú bratislavské cesty. Uplynulý rok bol kritický a mestu s opravami výtlkov musel pomôcť Bratislavský kraj a štát. Ako riešiť problém bratislavských ciest systémovo?

- Stav bratislavských ulíc je dôsledkom nedostatku peňazí, ktoré mestu dlhodobo chýbajú. Dotácia zo župného rozpočtu bola nesystémová a jednorazová. Je to, ako keď zoberiete peniaze úspešnému a dáte ich neúspešnému. Župa si ušetrila, Bratislava si nevedela ušetriť. Zvýšme príjmy Bratislavy alebo dajme cesty 2. a 3. triedy župe, ako je to v ostatných mestách na Slovensku. Župa na to má kapacity. To by bolo systémové riešenie.

Ako prvý ste ohlásili kandidatúru, čo by ste chceli ako primátor tohto mesta dosiahnuť?

- Chcem fungujúcu Bratislavu. Bratislavčania potrebujú čisté mesto, rýchlu, modernú dopravu, možnosti parkovania, peknú promenádu, cyklistické cesty, detské parky. Potrebujú pravidlá, aby im nemohol developer pred domom postaviť dvadsaťposchodovú opachu. Svoje profesijné ambície som už naplnil, no ako Bratislavčan som si zaumienil pomôcť tomuto mestu oveľa viac. Mojou víziou je Bratislava ako moderná európska metropola, v ktorej sa dobre žije.

Zhováral sa Radoslav Števčík
Foto - Slavo Polanský

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.