Zachovanie PKO v územnom pláne zóny narazí na územný plán mesta

Zachovanie pko v územnom pláne zóny narazí na územný plán mesta - primacialny_palac

Podľa informácií TASR má bratislavské mestské zastupiteľstvo na najbližšom zasadnutí 21. novembra 2013 rokovať aj o návrhu zadania pre spracovanie územného plánu zóny Bratislavské nábrežie, pričom vedenie mesta chce, aby bol územný plán nábrežia spracovaný v troch variantoch.

V programe zasadnutia mestských poslancov sa však žiadny návrh zadania pre spracovanie územného plánu Bratislavského nábrežia nenachádza. Z neznámych dôvodov je skrytý v Informácii o rokovaniach so spoločnosťou Henbury Development, s.r.o. A to aj napriek tomu, že spracovanie územného plánu zóny so sporom mesta a vlastníka pozemkov pod PKO nijako nesúvisí.

Rozvoj územia na dunajskom nábreží od Mosta Lafranconi po električkový tunel v súčasnosti reguluje územný plán mesta Bratislava. Ten definuje ako stabilizované územie areál Fakulty telesnej výchovy a športu UK a areál Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Zvyšok, vrátane PKO, definuje mestský územný plán ako rozvojové územie. Územný plán zóny má za cieľ špecifikovať regulatívy veľkého územného plánu v podrobnejšej mierke pre dané územie. Podľa návrhu, ktorý sa skrýva v Informácii o rokovaniach s Henbury Development, však ide zjavne o rozpor s územným plánom mesta. Všetky varianty zadania totiž majú v menšej či väčšej miere stabilizovať územie, ktoré územný plán mesta považuje za rozvojové. Prvý variant má počítať s úplným zachovaním PKO, druhý s čiastočným zachovaním PKO so zbúraním jednej haly a tretí s čiastočným zachovaním PKO s využitím koeficientov zástavby, ktoré umožňuje územný plán mesta Bratislavy.

Určite nie je obvyklé, aby mestskí poslanci rozhodovali o zadaní územného plánu v rámci prerokovania informácie o súdnom spore s vlastníkom pozemkov, najmä ak existuje samostatný materiál Územný plán zóny Bratislavské nábrežie – návrh zadania, o ktorom 11. novembra 2013 rokovala komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby mestského zastupiteľstva.

Pri zdôvodnení, prečo chce vedenie mesta stabilizovať časť rozvojového územia nábrežia, sa opiera o uznesenie mestského zastupiteľstva č. 166 z 30. júna 2011. Podľa neho mestskí poslanci schválili zachovanie celého PKO. Súčasťou úznesenia je aj žiadosť, aby primátor zabezpečil uvedenie PKO do verejnej prevádzky, čo sa doteraz nestalo.

V súvislosti s prípravou zadania územného plánu zóny dunajského nábrežia by určite bolo zaujímavé poznať názor vlastníka pozemkov pod PKO. To v informácii, ktorú mestským poslancom predkladá primátor Milan Ftáčnik, chýba. Možno však predpokladať, že vlastník pozemkov nebude súhlasiť so stabilizáciou PKO v rozpore s územným plánom mesta. V prípade súdneho sporu mesta s Henbury Development to bude zrejme o dôvod viac, prečo si investor v prípade úspechu bude uplatňovať od mesta náhradu škody. A o tom, že vlastníkovi pozemkov, ktorý ich kupoval so zámerom stavať, takýmto konaním škoda nepochybne vzniká.

Pokiaľ chce súčasné vedenie mesta stabilizovať územie PKO v celom jeho rozsahu, najskôr by malo zmeniť územný plán mesta Bratislavy. Ak na to ide zmenou územného plánu zóny, vyrába si ďalší problém, ktorý však podobne ako všetky doterajšie problémy okolo PKO, budú vzhľadom na obvyklý čas súdných konaní musieť riešiť až budúce samosprávy mesta.

Pokiaľ chce vedenie mesta naozaj zachovať PKO, malo by sa pokúsiť pozemky pod PKO konečne kúpiť. Pretože „bývať“ na cudzom je neslušné. Navyše ak ide o samosprávu hlavné mesta krajiny.

Slavo Polanský