Každého obyvateľa sa snažím zastupovať najlepšie ako viem

Súčasné vedenie Bratislavskej župy je v polovici volebného obdobia. O uplynulých dvoch rokoch krajskej samosprávy a o plánoch na ďalšie dva roky sme sa pozhovárali s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Pavlom FREŠOM (SDKÚ-DS).

Začnime aktuálne - krajská samospráva vyzvala verejnosť, aby pomohla nájsť pomenovanie cyklomosta z Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu. Vypočujete hlas ľudu a bude to Most Chucka Norrisa?

- Tento most je prvý, ktorý spája to, čo zostalo po železnej opone na rieke Morave. Ide presne v línii mosta, ktorý tu postavili pred 300 rokmi, dôkazom čoho sú odkryté mostné oblúky. Viac pozornosti ako názvu treba podľa mňa venovať jeho histórii a symbolike, ktorý cyklomost predstavuje. Postavám pop-kultúry treba dať iný priestor, ako je takáto vážna vec, akou je spojenie ponad rieku Moravu po šesťdesiatich siedmich rokoch. O novom názve rozhodneme spoločne so samosprávou Dolného Rakúska a mojím cieľom je, aby nový názov vyjadroval vzdialenejšiu či nedávnu históriu, aby ten názov mali ľudia radi, a aby sa aspoň dve generácie nemenil. Vyzvali sme verejnosť, aby sa vyjadrila, aké názvy sa jej páčia, niektorí to však pochopili ako recesiu. Na druhej strane sa vďaka tomu o cyklomoste písalo na štyroch kontinentoch.

Most síce ešte nie je dokončený, ale už sa objavuje otázka, či nebude krajská samospráva budovať ďalšie?

- Na rieke Morave bolo podľa mojich informácií až 24 mostov a dnes nemáme v našej župe ani jeden. Ďalší most v hre je medzi Záhorskou Vsou a Angernom, kde už bol základný kameň poklepaný a už je aj zarastený trávou. Chceme pokračovať v budovaní mostov nielen ponad Moravu. Po povodniach sme, mimochodom, postavili most medzi Dubovou a Častou. To je most, ktorý denne používa okolo 10-tisíc ľudí a bol najstarší v rámci župnej cestnej siete.

JEDEN CESTOVNÝ LÍSTOK BUDE PLATIŤ V CELOM KRAJI

Krajská samospráva má ambíciu pomôcť riešiť dopravu v Bratislave. Čo z tohto hľadiska považujete za najdôležitejšie?

- Kľúčové sú dve veci - jedna je integrovaný dopravný systém v rámci TEN-T, kde nám ide o to, aby ľudia, ktorí dochádzajú do Bratislavy, presadli z áut a viac využívali koľajovú infraštruktúru. Druhá vec je zlepšenie priepustnosti a zvýšenie komfortu pri tranzite cez Bratislavu, a to je nultý obchvat D4. V oboch prípadoch sme vlani položili veľmi slušný základ. Pokiaľ ide o integrovanú dopravu, je to v rukách mesta a železničnej spoločnosti, pripravuje sa TEN-T aj vybudovanie záchytných parkovísk a zahusťovanie železničných zastávok, takisto nultý obchvat aj južné pripojenie R7 sú v národnom diaľničnom programe, to znamená sú prioritou vlády.

Na jednej strane chcete, aby ľudia presadli z áut do vlakov, na druhej strane mesto zrušilo električkovú obsluhu Hlavnej železničnej stanice. Je to v poriadku?

- Tu sa musím zastať bratislavskej samosprávy, pretože tam ide o riešenie celého Predstaničného námestia. Nechcem hovoriť za primátora, ale vnímam to tak, že mesto sa rozhoduje, či investovať do opravy trate, ktorá neskôr padne za obeť výstavbe Predstaničného námestia, alebo to nechať na developera a dohodnúť sa s ním. Je to plne v rukách mesta a primátora. Mrzí ma to, lebo to je štvrť, kde som sa narodil a vyrastal a chápem problémy, ktoré výluka električky ľuďom spôsobila.

V akom stave je Bratislavská integrovaná doprava? V prímestských autobusoch už sú nové označovače, zatiaľ chýbajú vo vlakoch a vo vozidlách MHD. Kedy sa rozbehne naplno?

- Na to, aby sme mohli dopravu integrovať, potrebujeme integrovať tri zložky, ktoré tu máme - mestskú hromadnú dopravu, železnice a prímestskú autobusovú dopravu, ktorú má na starosti župa. V prímestskej doprave označovače sú, pre železnice aj pre MHD súťaž na ich dodanie trvá. Keď ich budú naši partneri mať dohodnuté, urobíme pilotnú integráciu, aby jeden cestovný lístok platil v celom kraji. Celý problém je v tom, že pri výbere označovačov je ostrý konkurenčný boj a administratívne sa to predlžuje. Počítame s tým, že v polovici roka budú obe súťaže ukončené.

Nevyužitý potenciál má Bratislava v oblasti lodnej dopravy. Ako vidíte možnosti rozvoja najmä osobnej lodnej dopravy v kraji?

- My vo verejnom záujme spolufinancujeme prímestskú dopravu, mesto spolufinancuje MHD a štát železničnú dopravu, nie je problém, aby sa do tohto systému zapojila aj lodná doprava. Chýba tu však seriózny návrh zo strany súkromných prepravcov. Župa určite nie je v stave budovať lodnú flotilu, pokiaľ by však prišiel ekonomicky zrozumiteľný návrh, budeme sa ním zaoberať. Čakáme možno na prvú lastovičku, ktorou by mohla byť víkendová osobná lodná doprava pre obyvateľov Bratislavy a župy. Ak to bude ekonomicky udržateľné cez víkendy, môžeme hovoriť aj o podpore zo strany samosprávy.

STRANÍCKE TRIČKÁ MUSIA ÍSŤ BOKOM

V minulosti samosprávy v kraji nie vždy spolupracovali. V posledných rokoch sa to však mení a župa úzko spolupracuje s mestom a mestskými časťami napríklad pri budovaní cyklotrás. Čo sa zmenilo?

- Máme jednu generálnu líniu a považujem sa trochu za jej autora - pri infraštruktúra, školstve a pri sociálnej starostlivosti musia ísť stranícke tričká bokom. Skončili sme volebný súboj po zatvorení volebných miestností a ja sa považujem za župana všetkých 620-tisíc ľudí, ktorí žijú v Bratislavskom kraji a každého sa snažím zastupovať najlepšie ako viem. Pevne verím, že takto to robia aj starostovia a primátori ostatných miest a obcí v kraji. Preto máme viacero infraštruktúrnych projektov, kde ťaháme za jeden povraz. To platí aj pre cyklotrasy. Som presvedčený, že k zlomu dochádza vtedy, keď celé rodiny s deťmi dokážu využívať cyklotrasy. Preto ich prednostne budujeme popri riekach, aby deti cez víkendy nemuseli šľapať do kopca. Aby mohla cyklodoprava fungovať aj na dennej báze, musíme sieť cyklotrás v meste zahustiť a urobiť ju hlavne bezpečnou. Kým však nie je pre deti bezpečné jazdiť na bicykli po mestských komunikáciách, bude to problém.

NAŠIM UČITEĽOM CHCEME PRIDAŤ VIAC

Pred rokom ste si predsavzali stabilizovať učiteľov stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj. Ako sa to podarilo?

- Aj sme to urobili. V prvom kroku sme motivovali riaditeľov, aby hľadali rezervy, ktoré poskytnú učiteľom. V sumáre išlo o motivačnú zložku vo výške 14 percent platu. V apríli to budeme vyhodnocovať, našou ambíciou je vyvinúť maximálne úsilie a podporiť učiteľský stav v stredných školách, aby deti mali kvalitné vzdelanie. Naše možnosti sú však obmedzené a očakávame, že aj štát a parlament pri zmene legislatívy zohľadnia životné náklady učiteľov v Bratislave.

Veľa sa hovorí o tom, že slovenské školstvo posiela absolventov na úrady práce. Ako to vidíte z hľadiska stredných škôl v Bratislave a v kraji?

- V učňovskom školstve úzko spolupracujeme s veľkými priemyselnými zväzmi. Tam nevidím problémy. Väčší problém je v celkovom úpadku školstva. Nemáme žiadny systém, ktorý by objektívne dokázal ohodnotiť kvalitu stredných škôl. Na jednej strane chceme, aby boli kvalitne ohodnotení učitelia, na druhej strane chceme, aby aj vo vzdelaní bola istá súťaž a dokázali sme povedať, ktorá škola je podľa stanovených kritérií lepšia a ktorá horšia. Navrhovali sme, aby boli školy hodnotené a rodičia mali spätnú väzbu, ako kvalitne je ich dieťa vzdelávané. Žiaľ, pre pád vlády sa to zastavilo.

V minulých rokoch krajská samospráva investovala značné množstvo peňazí do rekonštrukcie gymnázia na Grosslingovej ulici. Ostali peniaze aj na obnovu ďalších stredných škôl?

- Riešime havárie a menšie opravy školských zariadení v menšom rozsahu, ale rovnomerne na území celého kraja. Škola na Grosslingovej ulici je síce pekne zrekonštruovaná, ale ak máte ostatné školy v havarijnom stave, nie je to správne. Treba radšej pomôcť všetkým školám možno v menšom rozsahu ako len jednej škole. Podľa mňa bola rekonštrukcia jedného gymnázia zlé manažérske rozhodnutie.

Zdravotnícke zariadenia, ktoré župa dostala do správy, neprevádzkuje sama, ale prenajíma ich lekárom. Ako sa tento model osvedčil? Nemá kraj ambíciu byť aj prevádzkovateľom zdravotníckych zariadení?

- Napriek tomu, že nemocnicu a polikliniky, ktoré máme, neprevádzkujeme, dbáme o to, aby v nich bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v rozsahu, ktorý máme dohodnutý, a ktorý pacienti potrebujú. Tento model sme zdedili a ukazuje sa, že je efektívny. Nemáme žiadny vážny dôvod, aby sme to menili. V rámci debaty o reforme zdravotníctva sme sa zaoberali aj možnosťou, či niektoré zdravotnícke služby neposkytovať vlastnými silami, ale vôbec nám to nevychádzalo. Napokon aj samotná reforma zdravotníctva sa uberala iným smerom, a tak je to bezpredmetné.

Obyvateľstvo Bratislavského kraja starne a pribúda záujemcov o sociálnu starostlivosť, ktorú poskytuje krajská samospráva. Ako sa s tým chcete vyrovnať, keď kapacity domovov sociálnych služieb sú už teraz plné?

- Len za minulý rok sme o 2,5 milióna eur zvýšili rozpočet na prevádzku sociálnych služieb. Do budúcnosti je potrebné legislatívne zrovnoprávniť súkromných a štátnych poskytovateľov sociálnej starostlivosti. Ak sa v súkromnom zariadení platí dva- aj trikrát viac, nie je možné v štátnom zariadení umelo udržiavať nízke ceny. Na druhej strane však pravidlá treba meniť za chodu veľmi opatrne, pretože najmä starí ľudia znášajú zmeny veľmi ťažko, ak niečo meniť, tak smerom do budúcnosti. Otázka rozšírenia kapacít je otázkou zdrojov, ktoré máme. Súkromný sektor má dostatok kapacít na rozširovanie sociálnej starostlivosti, rozhodujúce však je, či dokáže zaplatiť prevádzku. Dôležité je, ako vie štát nastaviť dotačný systém pre starostlivosť a ľudí starých a postihnutých.

BRATISLAVA A ŽUPA POTREBUJÚ TIEŽ ČERPAŤ EUROFONDY

Bratislava a Bratislavský kraj majú obmedzené možnosti čerpania eurofondov, keďže patria k bohatším regiónom. Dôsledkom toho je, že v meste sú najhoršie cesty na Slovensku a mesto nemá peniaze na ich komplexnú opravu. Čo sa s tým dá robiť?

- Bratislavská župa podporuje maximálne čerpanie eurofondov v kraji, či už ide o mestá, obce, hlavné mesto. Vždy sa môžu spoľahnúť na podporu krajskej samosprávy. Aj keď máme obmedzené možnosti, chceme dokázať, že ich vieme čerpať profesionálne. V novom programovom období budú pre eurofondy dve kľúčové kritériá - podpora hospodárského rastu a rast pracovných miest. Pokiaľ budú len tieto dve kritériá, nemám o mesto Bratislavu a Bratislavský kraj obavu. Obrazne povedané, tam, kde postavíte novú cestu, tam podporíte hospodársky rast a nové pracovné miesta. Bratislava svojou polohou, infraštruktúrou a kvalitnou pracovnou silou je na to predurčená. Bohužiaľ, je pravda, že sa to opäť delí na bohatšie a chudobnejšie regióny a patríme medzi tých bohatších. Je však pravda, že spoločne s Dolným Rakúskom sme vyvinuli tlak, aby aj bohatšie regióny mohli čerpať európske zdroje. Verím, že sa to zmení, pretože Bratislava potrebuje čerpať eurofondy minimálne v infraštruktúre, školstve, zdravotníctve a v sociálnych službách. Aby aj my mohli mať poriadne cesty a železnice, vedecké parky a univerzity. Na to máme nárok a nebudeme ich premiestňovať mimo župy len preto, že existuje nejaká administratívna prekážka na čerpanie eurofondov.