Tatiana Rosová: Asi najväčší krok sme urobili v otvorení samosprávy občanom

Vo funkcii starostky bratislavského Starého Mesta je už vyše roka. O tom, ako sa jej podarilo zlepšiť život obyvateľov centrálnej mestskej časti, ale aj o tom, čo sa nepodarilo, sme sa pozhovárali so starostkou Tatianou ROSOVOU (SDKÚ-DS).

Do úradu ste pred rokom nastúpili trochu nešťastne - poslanci vám schválili najvyšší možný plat, čo sa okamžite stalo predmetom kritiky, a to aj napriek tomu, že ste si ho nechali vzápätí znížiť. Ako to vnímate s odstupom času?

- Bol to určite ten najnešťastnejší spôsob, ako začať v novej funkcii. Veľmi ťažko sa vysvetľujú okolnosti, ktoré k tomu viedli, kto chce uverí, kto nechce, neuverí. Môj starostovský plat bol v tom čase posledná vec, ktorá ma zaujímala. Keď sa ma spýtali, aký majú pripraviť návrh, povedala som, nech sa držia doterajších štandardov, ktoré tu platili. Samozrejme s tým vedomím, že chce robiť viac a lepšie ako moji predchodcovia. To, ako to napokon dopadlo má veľmi nahnevalo, pretože keby som sa chcela stať starostkou len kvôli platu, nebola by som predsa vopred deklarovala, že sa vzdám toho poslaneckého. Nevenovala som tomu dostatočnú pozornosť, pretože ako poslankyňa parlamentu som už vedela, že sa pripravuje návrh na zníženie platov primátorov a starostov. Keby som tomu venovala väčšiu pozornosť, určite by sa to nestalo, ale pri nástupe do funkcie som riešila veci, ktoré sa mi zdali dôležitejšie, ako je plat.

Vy ste sa poslaneckého platu nakoniec celkom nevzdali, pretože to vlastne nie je ani možné, ale poukazujete do fond, ktorý podporuje aktivity Staromešťanov. Čo sa už podarilo za tie peniaze v Starom Meste urobiť?

- Vzdať sa poslaneckého platu nie je možné, pretože to neumožňuje legislatíva. Oslovila som preto Komunitnú nadáciu Bratislava, kde zriadili fond, ktorý spravujú a vypisujú výzvy na jeho čerpanie. Doteraz bolo z tohto fondu realizovaných 15 projektov a teraz bola zverejnená ďalšia grantová výzva obyvateľom Starého Mesta. Ide o projekty, ktoré posilňujú staromestské tradície a prispievajú k budovaniu komunity. Fond prispel na prevádzku letnej čajovne v Medickej záhrade, vytvorenie oddychovej zóny pre obyvateľov Špitálskej ulice, júnový festival pouličného umenia, víkend historických parkov a záhrad Bratislavy, Dizajnvíkend v Pisztoryho paláci, poznávací zájazd staromestských dôchodcov po stopách antického Carnuntum, výmenu podlahy v rodinnom centre Prešporkovo, projekt adopcie psíkov a mačiek Nájdi si ma, v rámci projektu občianskeho združenia Mestského zásahy „zelený koberec" pod Novým mostom, prispela na kúpu rušňa Viedenskej električky, organizáciu Dobrého trhu na Panenskej ulici, korčuľovanie staromestských žiakov na klzisku a ďalšie.

Ako sa vám darili skĺbiť prácu starostky a poslankyne Národnej rady SR? Zrejme to nie je žiadna pohoda mať dve funkcie. Nie je predsa len jedna na úkor tej druhej?

- Nie je to síce žiadna pohoda, ale je to výhoda. Nielen pre mestskú časť, ale pre samosprávu ako takú. Z dennej práce starostky viem, kde všade narážam na nedostatočnú legislatívu, kde zákony bránia samosprávam efektívnejšie fungovať. A na tieto problémy miest a obcí nemá k parlamente kto upozorniť. Ukázalo sa to napríklad pri riešení problémov reštituovaných domov, čo je problém hlavne Starého Mesta. Pokúšala som sa zmeniť názor poslancov, ktorý bol naozaj veľmi akademický. Aj keď sa mi nepodarilo presadiť v tomto smere nejaké zásadné zmeny, tá diskusia v parlamente nebola len jednorozmerná a mnohí začali ten problém chápať aj z inej strany. Tých drobných korekcií, kde som pri tvorbe zákonov využila skúsenosti zo samosprávy, nebolo málo, nie všetky sa dali či mohli aj prezentovať. Pozmeňujúce návrhy som predložila k návrhom zákonov o dobrovoľníctve, k trestnému poriadku, k zákonom o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov a o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktoré aj prešli. Teraz sa snažím pozmeňujúcim návrhom zmeniť zákon o cestnej premávke, aby sme mohli uplatňovať objektívnu zodpovednosť vodičov aj na parkovanie, ktoré je vážnym problémom nielen v Starom Meste. Predkladám aj návrh na isté sprísnenie parkovania diplomatov tam, kde sa parkovať nemá.

Do funkcie ste nastúpili v čase, keď sa Staré Mesto zviditeľnilo spôsobom prideľovania bytov. Ako ste sa s tým vysporiadali? Koľko bytov a ako ste za ten rok pridelili?

- Prijali sme pravidlá, ktoré už neumožňujú žiadne netransparentné a nespravodlivé prideľovanie obecných bytov. Na druhej strane sú nám tie pravidlá nanič, pretože jediný byt, ktorý máme k dispozícii a je užívaniaschopný, má 17 štvorcových metrov a zatiaľ sa nenašiel žiadateľ, ktorý by ho chcel. Všetky ostatné byty sú v tak dezolátnom stave, že nie sú v užívaniaschopné, pričom nemáme prostriedky na to, aby sme ich zrekonštruovali. Skôr teda hľadáme možnosti, ako z nebytových priestorov, ktoré sa nám uvoľnili, urobiť nájomné byty. Oproti tomu množstvu bytov, ktoré sa tu porozdeľovali v minulosti, to je však len kvapka v mori. Veľmi ma mrzí, že ľuďom, ktorí za mnou chodia a sú naozaj vo veľmi zlej bytovej situácii, neviem pomôcť.

Od nového roka ste sprísnili vstup do historického jadra a zdanili ste aj vstup zásobovacích áut od 6. do 9. hodiny. Zlepšilo to situáciu v historickom jadre?

- Od tejto zmeny zatiaľ uplynulo iba niekoľko týždňov a prevádzkovatelia a zásobovači si zatiaľ zvykajú na nové pravidlá. Našim cieľom nebolo len získať viac prostriedkov za vjazd do historického jadra, aj keď aj toto je pozitívum, ale hlavným cieľom bolo pritlačiť firmy, aby zásobovali efektívnejšie a zladili svoju logistiku tak, aby po centre mesta jazdilo menej áut. Toto funguje, pretože každá zásobovacia firma si rozmyslí, či pôjde do pešej zóny jedným alebo dvomi autami. Snažíme sa doladiť niektoré detaily, ale musím povedať, že som sa pri zavádzaní nových pravidiel nestretla s väčším odporom. Potom, ako pred rokom došlo v pešej zóne k smrteľnej nehode, presmerovali sme vjazd a výjazd aj na Štúrovu ulicu, čím sme zmiernili nápor vozidiel v čase zásobovania a zdanením vjazdu aj ráno sme obmedzili počet áut, ktoré chodia zásobovať tunajšie prevádzky.

Máte za sebou rok v kresle starostky. Čo všetko z predsavzatí a sľubov, ktoré ste mali pri nástupe, sa vám už podarilo splniť?

- Asi najväčší krok sme urobili v otvorení samosprávy občanom. Už sa nestane, aby sa budova úradu v niektoré dni v týždni zatvárala už o 14. hodine, úrad je otvorený každý deň do 17. hodiny, predĺžili sa pracovné hodiny na kontaktnom pracovisku, pracuje sa aj počas obeda, aby si zamestnaní občania mohli prísť na úrad vybaviť, čo potrebujú. Ja som občanom k dispozícii každý prvý pondelok v mesiaci a každý môže za mnou prísť. Ešte zásadnejší krok sme urobili v zavádzaní elektronických služieb, kde sme úrad posunuli z 20. do 21. storočia. Otvorili sme aj elektronickú komunikáciu s občanmi, keď sa občan zaregistruje, môže si všetko vybaviť elektronicky a môže taktiež elektronicky sledovať pohyb spisu na úrade. Zaviedli sme Linku čistoty, kde môžu Staromešťania volať, ale aj posielať MMS-ky s fotkami neporiadku a nečistoty v staromestských uliciach. Nastúpili sme do úradu v čase, keď začali platiť nové pravidlá o zverejňovaní zmlúv, faktúr a objednávok na internete a za niekoľko mesiacov sme sa vo zverejňovaní dostali na prvé miesto spomedzi všetkých miest a obcí na Slovensku, získali sme Zlatý erb za našu webstránku. Viacerými krokmi sme vyšli v ústrety tým, ktorí pomoc potrebujú. Zaviedli sme napríklad prepravnú službu k lekárovi, otvorili sme nový klub pre seniorov na Kýčerského či Komunitné centrum sociálnych služieb ma Heydukovej. V lete ožilo Hviezdoslavovo námestie nielen kultúrou, ale aj kvetmi, v zime zasa celkom novými Vianočnými trhmi a klziskom. Na nábreží, v Medickej záhrade aj na Hviezdoslavovom námestí sme zaviedli internet zadarmo, dobudovali sme chodníky v parkoch na Jakubovom aj Vajanského, v Medickej sú vynovené lavičky...

Čo sa naopak z tých predsavzatí nepodarilo splniť?

- Nepodarilo sa výraznejšie pohnúť so zmluvou s BPS Park, a to aj napriek tomu, že na súdoch sa to pohlo, ale výsledok je zatiaľ ešte v nedohľadne. Dlhšie, ako som si predstavovala, trvá zavedenie nového parkovacieho systému v zónach, kde nemáme zmluvu s BPS. Žiaľ, samospráva nie je súkromná firma a musí sa riadiť zákonmi verejnej správy, takže všetko trvá trochu dlhšie. Verím však, že sa nám to podarí v tomto roku rozbehnúť, s novými pravidlami parkovania budú spokojní Staromešťania a návštevníci mestskej časti. To najťažšie je asi motivovať ľudí, ktorí boli na úrade navyknutí na istý štýl práce, aby pracovali inak a lepšie. Sú takí, ktorí chcú, a potom takí, ktorí tu sedeli len preto, aby dostávali plat. Cítim to ako istú satisfakciu, že aj medzi ľuďmi, ktorí tu robili dlhé roky, sa našli takí, ktorí boli ochotní a schopní pridať sa a pohnúť veci dopredu.

Pred rokom ste sľubovali zachovanie posledného trhoviska v Starom Meste na Žilinskej ulici a otvorenie nových trhovísk. Trh na Žilinskej má vraj do roka skončiť, žiadne nové trhovisko nepribudlo. Prečo?

- Tento rok by pre trh na Žilinskej ulici nemal byť posledným, naopak, zriaďovateľ deklaroval, že by mal fungovať ešte aspoň dva roky. Pravda je však taká, že trh jedného dňa skončí. Nie však preto, že je tam investičný zámer, ale preto, že trh je z roka na rok menej rentabilný pre prevádzkovateľa. V Bratislave ubúda trhovníkov a pribúda priekupníkov, ktorí nakupujú vo veľkoskladoch a potom predávajú na trhovisku často drahšie ako v niektorých obchodných reťazcoch. V budove na Kýčerského ulici pripravujeme malú tržnicu, ktorá by mala v zásade kopírovať sortiment susedného trhu na Žilinskej. Už na jar by sme chceli otvoriť takúto malú staromestskú tržnicu. Ja som mala v programe otázku trhov v kapitole kultúra, pretože dnes už na trh chodia ľudia najmä kvôli stretávaniu sa a spoločenským kontaktom v rámci komunity. Je mojim záujmom, aby tradícia trhov z Bratislavy a jej centra nevymizla. Chceme obnoviť trh na ulici Malý trh, kde chceme otestovať, či stály trh dokáže prežiť. Ja však vidím budúcnosť bratislavských trhov skôr v návrate k tradícii ich usporadúvania len v niektoré konkrétne dni v týždni. Na tomto princípe fungujú trhy aj v susedných krajinách, či Holandsku, Francúzsku aj Belgicku, kde v konkrétne dni prichádzajú trhovníci a sú trhy. Miesta vyberáme spoločne magistrátom. Chcem, aby sme tento typ trhov obnovili už tento rok, a to na mieste, ktoré na to bolo a je predurčené - pred Starou tržnicou. Chceme však pokračovať v tradícii tzv. Dobrých trhov, teda susedských trhov, ktorých cieľom je budovanie dobrých komunitných vzťahov, ako sa nám to podarilo vlani na Panenskej ulici.

Rok vo funkcii končíte s tým, že mestská časť zrušila základnú školu na Jesenského ulici. Za päť rokov je to po Lazaretskej už druhá staromestská škola, ktorá bola zrušená. Nedalo sa tomu zabrániť?

- Ocitli sme sa v situácii, keď by každý zodpovedný manažér nemohol konať inak. Kocky už boli hodené a budova školy zmenila majiteľa. Keby nás tam majiteľ nechal zadarmo hoci aj desať rokov, nemohli by sme si to dovoliť, pretože doteraz nám za prenájom platili základná umelecká škola aj Lúčnica, ktorá tu trénovala. O príjmy z tohto prenájmu sme však prišli, takže prevádzka školy na Jesenského by bola pre nás mimoriadne stratová. Okrem toho záujem o túto školu nebol taký, ako by sme si predstavovali. Vlani sa nám sem do prvého ročníka prihlásilo iba osem staromestských detí. Bez ohľadu na zmenu vlastníka budovy, určite by sme sa len tak neprizerali, ako nám tu klesajú počty žiakov. Osobne ma veľmi mrzí, že práve dve školy na Lazaretskej a na Jesenského, ktoré v čase môjho detstva mali veľmi dobré renomé a boli výberové, zanikli. Všetky deti z Jesenského dostanú možnosť prejsť do iných staromestských škôl, rodičom každému z nich pošleme osobný list, kde mu ponúkneme alternatívnu školu, vyzerá to tak, že aj učiteľky už majú alternatívu, kde budú od septembra pokračovať. Nepredstavovala som si pri nástupe do funkcie, že ma čaká zrušenie školy, ale k problémom treba pristupovať zodpovedne a potom treba prijímať aj takéto nemilé riešenia.

Magistrát vlani začal šetriť a prejavilo sa to na čistote ulíc 1. a 2. triedy, ktoré spravuje. Centrum je menej čistejšie ako v minulosti. Ako to vnímate z pohľadu mestskej časti, ktorá sa stará o komunikácie 3. a 4. triedy?

- Toto je tiež oblasť, kde nemôžeme byť celkom spokojní. Na jednej strane Staré Mesto neupratujeme o nič menej, ako v minulosti a upratovaciu firmu, ktorú sme zdedili, kontrolujeme prísnejšie ako bola zvyknutá. Ale spravujeme len niektoré ulice, pričom nemôžeme čakať, že ľudia budú vedieť, o ktorú sa stará primátor, a o ktorú starostka. Rokujeme s pánom primátorom o tomto probléme, ale aj mesto má svoje upratovacie firmy. Máme záujem o zverenie aspoň tých námestí, kde je situácia najkritickejšia s tým, že mesto by nám presunulo prostriedky, ktoré vynakladá na ich čistenie. Uvidíme, ako sa k tomu postaví pán primátor a vedenie hlavného mesta. Našim záujmom však je, aby Staré Mesto bolo čisté bez ohľadu na to, či sú ulice alebo námestia v správe mesta alebo mestskej časti.

Zhováral sa Radoslav Števčík