Nevedia sa dohodnúť na fungovaní samosprávy

Rozpory medzi magistrátom a mestskými časťami majú aj historické korene, napríklad násilné zbavenie prímestských obcí samostatnosti, aj súčasné, napríklad nejasnosť v kompetenciách.

Spor medzi magistrátom a mestskými časťami je dávny, aj primátor prezentoval ako starosta iné postoje. Riešenie by mal priniesť nový zákon, o ktorého zrode sa zhovárame s primátorom Bratislavy Andrejom ĎURKOVSKÝM (KDH) a lídrom Regionálneho združenia mestských častí - starostom Nového Mesta Richardom FRIMMELOM (nezávislý).

V čom je základný názorový rozpor v tejto otázke medzi primátorom a starostami mestských častí?

A. ĎURKOVSKÝ: Fiškálna decentralizácia zákonom určila, že výbercom dane z nehnuteľnosti bude obec - teda hlavné mesto. Starostovia však presadzujú názor, aby daň z nehnuteľnosti vyberali mestské časti tak, ako to bolo predtým. Faktom je, že odkedy daň z nehnuteľnosti spravuje hlavné mesto, jej výber sa zvýšil, navyše zriadili sme jedno miesto, kde sa dá vybaviť daň za nehnuteľnosti kdekoľvek v meste. Za problém považujem aj fakt, že časť starostov bratislavských mestských častí sa bez predchádzajúcich diskusií rozhodla nepokračovať v rokovaniach o spoločnom návrhu zákona o Bratislave a plánujú predložiť vlastný návrh zákona, dokonca bez podpory zostávajúcej časti starostov mestských častí.

R. FRIMMEL: Zásadný rozpor je v názore na vyberanie dane z nehnuteľnosti. Kým regionálne združenie mestských častí presadzuje návrat k 15 rokov trvajúcej praxi, keď ju vyberali mestské časti, primátor trvá na tom, aby ju vyberalo mesto, ako je to posledné tri roky. Počas rokovaní o tejto otázke súhlasil len s návrhom regionálneho združenia, aby sa vybraná daň z nehnuteľnosti delila medzi mesto a mestské časti v pomere 50:50.

Ako je teda riešenie? V čom by mala protistrana ustúpiť?

A. ĎURKOVSKÝ: Je potrebné nájsť konsenzus medzi návrhom mesta a predstavami starostov jednotlivých mestských častí, dohodnúť sa na jednotnom návrhu zákona. V dani z nehnuteľnosti nevidím možnosť na ústupok zo strany hlavného mesta, naopak, čo sa týka majetku, reálne by sa dali hľadať riešenia. Samozrejme, len v prípade, ak starostovia nebudú postupovať bez dohody s hlavným mestom. Ja nepredkladám do NR SR žiadny zákon, ktorý by nebol výsledkom dohody so starostami, aj premiér sľúbil, že nepredloží na rokovanie vlády návrh , ktorý by nebol konsenzom hlavného mesta a mestských častí.

R. FRIMMEL: Odpoveď na túto otázku je obsiahnutá už v predchádzajúcej odpovedi - regionálne združenie trvá na tom, aby daň z nehnuteľnosti vyberala samospráva mestských častí. Náš názor opierame v tomto bode o Európsku chartu miestnych samospráv zakotvujúcu princíp subsidiarity, podľa ktorej sa veci verejné vybavujú čo najbližšie k občanovi.

Spor nie je nový, ťahá sa prakticky od sformovania demokratickej samosprávy.

A. ĎURKOVSKÝ: Je pravda, že ambíciou mestských častí vždy bolo a bude mať čím viac právomocí, čo je prirodzené a ja to nikomu nemám za zlé. Sú však oblasti, ktoré by mali zostať v kompetencii hlavného mesta, teda samosprávy, ktorá zastupuje celomestské záujmy. Poslanci mestského zastupiteľstva sú predsa poslancami volenými v jednotlivých mestských častiach práve na to, aby obhajovali celomestské záujmy aj z pohľadu mestských častí.

R. FRIMMEL: V prvých rokoch demokratickej samosprávy otázka vyberania dane z nehnuteľnosti nepredstavovala zásadný spor. A to napriek tomu, že vždy sa našli komunálni politici na úrovni mesta, ktorým klalo oči, že mestské časti si hospodária s výnosom z tejto dane, kým mesto si na rôzne veci bralo úvery. Až neskôr to vyústilo k tomu, že vyberanie a spravovanie dane sa stalo záležitosťou mesta. Paradoxne sa tak stalo v situácii, keď na mestské časti dopadol výkon prenesenej štátnej správy bez toho, aby dostali potrebný balík financií.

Ako by mal nový zákon zohľadňovať, že Bratislava je nielen obec, ale aj krajské a hlavné mesto?

A. ĎURKOVSKÝ: Naším spoločným záujmom by malo byť efektívne riadenie hlavného mesta, bez zbytočnej administratívy a byrokracie. Nie raz som povedal, že som za zachovanie súčasných bratislavských mestských častí, ale nie som za ďalšie rozdrobovanie, pretože Bratislava má len 430-tisíc obyvateľov a na takýto počet obyvateľov má už dosť administratívy.

R. FRIMMEL: Už v preambule zákona, ktorý navrhujeme, sa zdôrazňuje, že Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky, má teda iné postavenie ako ostatné mestá, a preto si vyžaduje osobitný prístup zo strany samosprávy aj štátu. Návrh zákona obsahuje ustanovenie, že hlavné mesto dostane každoročne zo štátneho rozpočtu financie na osobitné úlohy súvisiace s postavením Bratislavy ako hlavného mesta.

Primátor verejne vyhlásil, že s návrhom zákona mestských častí, sa stotožňuje len časť starostov, združenie hovorí opak. Ako je to naozaj?

A. ĎURKOVSKÝ: Túto otázku je potrebné smerovať bratislavskému regionálnemu združeniu. Nechcem hovoriť za nich, ale musím zopakovať, že nie všetci starostovia sú v zhode. To, že sa starostovia rozhodli nepokračovať v rokovaniach, je zlá správa pre všetkých - ale žiaľ, najmä pre občanov.

R. FRIMMEL: Toto primátorovo tvrdenie nemá opodstatnenie. O potrebe zákona rozhodli všetci starostovia 25. mája 2007. Regionálne združenie vždy presadzovalo spoločný návrh zákona. Čas však beží a z hľadiska prípravy nového zákona, ktorý by mal vyriešiť aj množstvo rozporov vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, ho zostáva málo. Rokovania s primátorom i s právnymi expertmi hlavného mesta boli neúspešné. Keď sa ukazovalo, že nedosiahneme dohodu, regionálne združenie 4. apríla schválilo prípravu návrhu zákona. Proti boli traja, ich nesúhlas sa však netýkal obsahu návrhu zákona. Definitívny obsah návrhu schválilo regionálne združenie 17. apríla 2008. Prítomných bolo 15 starostov a všetci hlasovali za.

Predseda vlády povedal, že podporí len taký návrh, ktorý vzíde zo súladu magistrátu a miestnych samospráv. Ak nedôjde k dohode, predložíte vlastný separátne?

A. ĎURKOVSKÝ: Neraz som deklaroval, že nebudem predkladať návrh, ktorý nie je výsledkom dohody so starostami. Premiér sľúbil, že nepredloží na rokovanie vlády návrh zákona o Bratislave, ktorý nepredstavuje dohodu bratislavskej samosprávy. Spolieham sa na jeho sľub.

R. FRIMMEL: Návrh zákona je hotový, ale ešte stále je tu priestor na ďalšie rokovania. Regionálne združenie tiež má záujem na tom, aby návrh zákona išiel do parlamentu aj s podporou pána premiéra. V zásadných veciach však nemienime ustúpiť.

Kedy a ako by sa mohol zjednotiť názor mesta a jeho častí na podobu a obsah zákona o Bratislave?

A. ĎURKOVSKÝ: Len rokovania môžu posunúť názory smerom k dohode. Dokázali sme sa aj v uplynulom období dohodnúť na viacerých veciach, zmiernili sme hrany a našli spoločné východisko. Odmietnutie pokračovať v rokovaniach považujem za vrcholne nedemokratický spôsob presadzovania vlastného riešenia.

R. FRIMMEL: Návrh zákona je hotový, ale ešte stále je tu priestor na ďalšie rokovania. Regionálne združenie tiež má záujem na tom, aby návrh zákona išiel do parlamentu aj s podporou premiéra. V zásadných veciach však nemienime ustúpiť. Na dosiahnutie dohody máme zhruba mesiac. Na jej dosiahnutie si však treba uvedomiť, že mestské časti nie sú expozitúrami mesta, orgány mesta a mestských častí nie sú si ani nadriadené, ani podriadené. Preto na plnenie svojich úloh musia mať vytvorené podmienky - vrátane materiálnych - zo zákona.

Zhováral sa Gustav Bartovic
FOTO - Filip Malý a Slavo Polanský