ROZHOVOR: Môžu byť na Bratislavskom hrade ešte skryté poklady? Odpovedá architekt Ivan Masár

20.10.2019
0
Architekt Ivan Masár - BOUDA MASÁR architekti

Zdroj: Marián Dekan

Páčil sa vám článok?

Pamiatkovej obnove Bratislavského hradu sa Ivan Masár venuje celé roky. Najskôr ako mladý absolvent architektúry v niekdajšom Stavoprojekte, dnes už v rámci ateliéru Bouda-Masár architekti, ktorý založil s partnerom Petrom Boudom.

Už takmer štyri desaťročia pracujete na obnove Bratislavského hradu. Aký bol začiatok?

Je to presne 38 rokov. V ateliéri bratislavského Stavoprojektu pre obnovu pamiatok vtedy existovala skupina, ktorej výlučnou úlohou bola obnova hradu. Jej vedúcim bol architekt Eugen Šteflíček, milý a vtipný Moravák a veľmi šikovný kresliar. K nemu som nastúpil po skončení školy. O necelé dva roky sa stal vedúcim skupiny Peter Bouda. Počas nášho obdobia na Stavoprojekte sa však rekonštrukcia hradu posúvala relatívne pomaly.

A dôvod?

Prvá etapa rekonštrukcie, pod ktorú sa podpísalo viac architektov, interiéristov a výtvarníkov, bola ešte veľmi čerstvou históriou, a tak prevládal názor, že na hrade je prakticky všetko ukončené. Ďalším problémom bol chronický nedostatok stavebných kapacít. Napriek tomu sa popri menších rekonštrukciách podarilo zrealizovať obnovu časti budovy na severných hradbách a spolu s architektom Ferdinandom Milučkým a výtvarníkom Askoldom Žáčkom expozíciu Klenoty dávnej minulosti Slovenska. V tomto období vzniklo aj niekoľko nezrealizovaných štúdií, na ktorých sme tiež pracovali s Ferdinandom Milučkým, vtedajším vedúcim ateliéru.

V roku 1990 ste však s Petrom Boudom založili vlastný ateliér. Pôvodný Stavoprojekt už vtedy neexistoval?

Stavoprojekt vtedy ešte pracoval v plnej sile, my sme boli prví odvážlivci, ktorí sa chceli postaviť na vlastné nohy. Po odchode sme popri iných úlohách pokračovali aj v práci na Bratislavskom hrade.

Na čom konkrétnom ste v tom čase robili?

Spočiatku sa zrealizovala rekonštrukcia južnej časti areálu medzi Žigmundovou bránou a Leopoldovou bránou a Čestného nádvoria. Po nej rekonštrukcia zaniknutej budovy na západnej terase, ktorá bola prvým krokom k obnove tereziánskeho hradu. Po roku 2000 nasledovala pamiatková obnova hradného paláca a neskôr rekonštrukcia zaniknutej záhrady a jazdiarne z tereziánskeho obdobia. V súčasnosti prebieha záverečná časť tejto etapy rekonštrukcia hradu, ktorej predmetom je budova na severných hradbách, Žigmundova brána a spodná východná terasa.

Prečo trvá obnova hradu dodnes?

Obnova takého historického areálu, akým je Bratislavský hrad, je komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje koordinovanú prácu celého tímu odborníkov, od pamiatkarov, výskumníkov, archeológov cez architektov a projektantov až po realizátorov stavebných prác a reštaurátorov. To si vyžaduje svoj čas a primerané finančné zdroje. Netreba zabúdať ani na fakt, že všetky realizované práce majú len určitú životnosť, takže pri takomto areáli sa dá zjednodušene povedať, že na jednej strane skončíte a na druhej môžete začať odznova. Ukážkou je hradný palác, ktorý bol zrekonštruovaný z ruiny v 60. rokoch minulého storočia a po päťdesiatročnom užívaní si jeho stav vyžiadal opätovnú obnovu. V súčasnosti prebiehajúca etapa rekonštrukcie hradu by mala byť ukončená v priebehu dvoch rokov.

Aj fasáda budovy na západnej terase sa nedávno opravovala, hoci ide o „novú“ stavbu z roku 2000... Aké práce sa na nej museli robiť?

V čase jej realizácie ešte nebola známa historická farebnosť tereziánskeho hradu, tú sa podarilo zistiť až pri výskumoch počas obnovy hradného paláca. V súčasnosti sa menila farebnosť fasády tejto budovy, ktorá sa plánovala už v období, keď sa končila obnova paláca.

Zdroj: Marián Dekan

Bratislavčania si mohli v lete prvýkrát pozrieť unikátnu prezentáciu stavieb Rimanov, ktorí budovali aj slávne Pompeje. Ako došlo k ich objavu?

Prvým bol nález dekoratívnej mozaikovej dlažby pod nádvorím paláca. V počiatočnom štádiu obnovy paláca predpísal vtedajší metodik z Krajského pamiatkového úradu Ivan Staník archeologický sondážny výskum v mieste plánovanej obnovy historického vstupu do pivníc. Hneď v prvej sonde odkryli archeológovia mozaiku. Špecifickosť nálezu pomohla pri jeho datovaní a určení pôvodu. Ďalší výskum, predpísaný v súvislosti so zámerom na obnovu barokových stavieb severne od paláca, odkryl ostatné keltsko-rímske nálezy. Hodnota nálezov je podľa odborníkov výnimočná, posunuli vedomosti o stavebnej histórii hradného návršia o tisíc rokov do minulosti.

Spomínali ste, že vzácne archeologické nálezy sa najlepšie ochránia vtedy, keď sa nikdy nevykopú...

Citoval som jedného z pamiatkarov. Odrazom tejto pravdy je, že archeologický výskum sa predpisuje len v odôvodnených prípadoch. Archeologický výskum je v podstate postupným rozoberaním a dokumentovaním historických vrstiev. Na mieste ostanú zväčša len nálezy zachovaných významných stavebných konštrukcií. O spôsobe ich prezentácie rozhodujú pamiatkari na základe významu nálezu, jeho materiálovej charakteristiky a celkového kontextu.

Ako ste zabezpečili prezentáciu spomínaných rímskych stavieb, aby sa neznehodnotili?

Pri ochrane vzácneho nálezu sú v podstate dve možnosti. Prvou je opätovné zasypanie a jeho prezentácia iným spôsobom, ako je to v prípade veľkomoravských stavieb na hornej východnej terase hradu. Takto je nález dlhodobo chránený pred klimatickými vplyvmi aj poškodzovaním návštevníkmi. Druhou je prezentácia originálu. V prípade mimoriadne cenných nálezov alebo nálezov, ktoré ľahko podliehajú rozkladu, je v našich klimatických podmienkach jediným riešením zabezpečiť, aby sa nález prezentoval v interiérovom prostredí so stabilnou teplotou a vlhkosťou. To si v niektorých prípadoch vyžiada výstavbu samostatného krycieho objektu, ako to bolo aj pri keltsko-rímskych nálezoch na hrade. Popritom treba, samozrejme, zabezpečiť aj fyzické oddelenie návštevníkov od samotných nálezov.

Zdroj: Marián Dekan

Kvôli cenným historickým nálezom na Bratislavskom hrade ste museli viackrát meniť projekt. Čo bolo v tejto súvislosti najnáročnejšie?

Vzhľadom na to, že hrad je funkčným areálom, nie je vždy možné realizovať najprv dôsledný výskum, potom projektovať a následne realizovať. Z toho potom vyplýva, že výsledky výskumov sa často musia zapracovať do projektov za pochodu počas realizácie. Asi najzložitejšie je myslieť pri zmenách projektu na všetky súvislosti, z ktorých ste vychádzali v čase spracovania projektu, aby sa podarilo udržať celkový architektonický koncept a funkčnosť technických riešení. Na druhej strane je to výzva. Keď ju zvládnete, posúva sa kvalita celého projektu.

Viete, kedy vás zmija nepohryzie? Herpetológ Daniel Jablonski nám prezradil úžasné zaujímavosti zo sveta plazov

Tušili ste, že korytnačky močiarne, ktoré sa u nás pokladajú za takmer vyhynuté, nájdete aj v Petržalke? A že v bratislavskej Botanickej záhrade žijú takmer všetky druhy našich hadov? Zoológ Daniel Jablonski (32), hoci pochádza z Karvinej v susednom Česku, patrí medzi slovenskú herpetologickú špičku. Vyštudoval i učí na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a naše mesto pokladá za herpetologický raj (herpetológia skúma plazy a obojživelníky). Na svojom konte má významné vedecké ocenenia i objavy vrátane nových druhov plazov, za ktorými cestuje po rôznych krajinách od Maďarska cez Balkán, Irán, Rusko, Pakistan či Uzbekistan. A práve o fascinujúcom svete plazov, ktoré môžeme nájsť v Bratislave, ale i v ďalekej cudzine, nám porozprával naozaj úžasné veci.

Ktoré historické skvosty vás osobne najviac nadchli?

Archeológovia pri výskumoch našli tisícky predmetov, ktorých katalogizovanie a vyhodnocovanie ich bude zamestnávať ešte dlhé roky. Najznámejší je poklad zlatých a strieborných keltských mincí. Pre nás sú však asi zaujímavejšie odkryté zvyšky architektúr, ktoré dokumentujú stavebný vývoj hradu. Spomínam si na jednu kurióznu situáciu, keď sa pri obnove paláca mal prebúrať otvor v stene. Išlo o stenu postavenú v 60. rokoch minulého storočia na mieste pôvodného hrubého múru. Bola vytvorená z dvoch priečok s dutinou v strede. Pri búraní otvoru sa vysypalo množstvo profilovaných kamenných článkov, prevažne z obdobia stredoveku. Tie tam zamurovali naši predchodcovia, aby ich uchránili pred likvidáciou. Dnes sú uložené v lapidáriu v pivniciach hradného paláca.

Je stále možné, že sa v areáli či v samotnom paláci ešte nájdu vzácne objavy, možno aj poklady?

Myslím si, že palác bol pri ostatnej obnove preskúmaný natoľko dôkladne, že ďalšie objavy sú skôr nepravdepodobné. V areáli je však ešte dosť nepreskúmaných plôch...

Medzi hradom a budovou Národnej rady pribudol nedávno 30-metrový stožiar, ktorý vyvolal rozporuplné reakcie ľudí. Keby bolo na vás, umiestnili by ste ho do tohto priestoru? Stavajú sa stožiare pri historických objektoch aj v iných mestách?

V každom prípade sa veľké vlajkové stožiare stavajú pri budovách národných parlamentov. Niekde pred budovou, inde je to veľký stožiar s obrovskou vlajkou na budove, ako napríklad na britskom parlamente v Londýne. Často sú to historické budovy. V našom prípade by sme si mali skôr položiť otázku, či bolo najšťastnejšie mať národný parlament v stiesnených pomeroch v blízkosti Bratislavského hradu.

(ac)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.