Zdroj: Archív J. D.
Na návrhu parkovacej politiky viacerým poslancom niečo „trochu“ prekážalo, napriek tomu prešla v mestskom zastupiteľstve hladko. Za všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o parkovaní v Bratislave zahlasovali 27. júna všetci bez výnimky. Úplne jasné sú však dnes iba ceny. Na čo upozorňuje dopravný analytik Jozef Drahovský?
Za parkovaciu politiku hlasovalo 45 mestských poslancov zo 45. Myslíte si, že takáto ideálna zhoda bude aj v nasledujúcom procese, keď sa začnú pripravovať už konkrétne kroky na jej zavedenie do praxe?
Myslím si, že zhoda bude, lebo sa neschvaľoval len nejaký všeobecný dokument, ale už konkrétny systém ako bude parkovanie vyzerať, a to až do takých detailov, ako sú napríklad možnosti platby, spôsob kontroly atď.
V čom je Vallova parkovacia politika lepšia ako tie predchádzajúce?
Sú tri rozdiely, ktoré predchádzajúcim návrhom chýbali. Po prvé, parkovanie bude riešiť mesto a nie súkromná firma s nevypovedateľnou zmluvou, ako napríklad v Košiciach. Ďalej, návrh bol najprv prepracovaný do detailov a tak predstavený mestským častiam a verejnosti. Následne sa zdokonaľoval na základe pripomienok od občanov a mestských časti, až získal všeobecnú podporu. Filozofia je taká, že parkovať bude môcť každý, ale za parkovanie tam, kde nie je dostatok miest, bude platiť hodinovú sadzbu. Domáci budú mať výhodu vo forme paušálneho parkovacieho lístka - rezidentskej karty.
Je podľa vás reálne vybudovať do roku 2021, kedy má parkovacia politika začať fungovať, dosť parkovacích miest, záchytných parkovísk, zlepšiť MHD...?
Najprv treba vytvoriť parkovací systém, naplniť ho dátami, a potom formou inštalácie dopravného značenia spustiť parkovanie na prvej ulici, respektíve do neho pretransformovať súčasné rezidentské parkovanie. Takisto to bude aj s výstavbou parkovísk a zlepšovaním MHD. Pôjde o postupný, súčasný a trvalý proces.
Aké problémy predpokladáte už teraz?
Niektoré prvky, hoci sú veľmi žiadané, sú zatiaľ v masovom meradle neodskúšané, ako napríklad parkovanie na minúty pri rozvoze detí do školy alebo pre zásobovanie. Vodiči, aby neplatili zakaždým načatú hodinu ako inde, sa budú musieť naučiť pracovať s novou technológiou, napríklad s aplikáciou v mobile.
To však nemusia zvládnuť napríklad seniori. Alebo sa môžu pri zadávaní údajov pomýliť...
Nové technológie si vyžadujú aj určitú gramotnosť. Ale každý, kto získal vodičské oprávnenie, by to mal zvládnuť. Napríklad platba cez internet bude podobná ako sa platí za diaľničnú známku. Áno, aj tu sa vyskytujú chyby, ako zadanie nesprávneho evidenčného čísla vozidla, ale záleží na programátoroch ako nastavia formulár, kontrolu správnosti zadania EČV a možnosť opravy chýb. To iste bude pri parkovacích automatoch kde sa bude zadávať EČV.
Mnohým ľuďom sa nepozdáva ani to, že parkovací lístok nebude mať tlačenú podobu, iba formu elektronického záznamu v informačnom systéme.
Je to dobre navrhnutý systém, šetrný k životnému prostrediu. Navyše, tlačené lístky za sklom sú výrazne ťažšie kontrolovateľné ako automatická kontrola podľa evidenčných čísel vozidiel voči údajom v centrálnej databáze.
Väčšou komplikáciou pri zavádzaní parkovacej politiky sú desiatky kilometrov ciest v Bratislave, ktoré nemajú „pána“, nepatria ani magistrátu, ani mestskej časti (hoci po niektorých jazdí MHD). Aké riešenie by ste navrhli?
Schválená parkovacia politika sa týka ciest a parkovísk, ktoré má mesto, respektíve mestské časti. Áno, je veľa ďalších ciest s rôznymi vlastníkmi. Typický príklad je okolie Slovnaftu. Tu pôjde o dohodu, či ich vlastníci budú mať záujem začleniť parkovacie miesta do celomestského parkovacieho systému, za čo budú dostávať podiel na parkovnom.
A ako podľa vás riešiť zmluvu s BPS Park, ktorú má Staré Mesto uzavretú až do roku 2026? Ide o stovky parkovacích miest.
Vyzerá to tak, že zmluva z BPS bude musieť dožiť do konca termínu, na ktorý bola uzatvorená. Ale viem si predstaviť, že BPS začlení parkovacie miesta do celomestského systému a bude dostávať výťažok zo zaplateného parkovania za ich miesta.
Veríte tomu, že ľudia po zavedení parkovacej politiky do praxe zmenia svoje návyky? Že napríklad presadnú z áut do MHD?
Odhadujem, že ako všade inde, ľudia v Bratislave začnú ekonomicky rozmýšľať. Odstránia vraky z ulíc, zoptimalizujú počet svojich vozidiel a v neposlednom rade sa začnú zaujímať o stavebné povolenie stavby, kde bývajú. Lebo tam môžu nájsť, kde sú parkovacie miesta, ktoré podľa stavebného povolenia mali byť k budove zriadené. Odhadujem, že sa to skončí auditom pre každú budovu z pohľadu statickej dopravy.
(bn)