• Rozhovory
  • 27.02.2019 13:51

Z. Čaputová: Miliardy nám utekajú v korupcii a my zbierame vrchnáčiky pre onkologicky choré deti

0 0
Zuzana Čaputová
Zdroj: Peter Konečný

Po odstúpení Roberta Mistríka má reálne šance dostať sa do prezidentského paláca. Mnohí ju porovnávajú s Ivetou Radičovou, no sama tvrdí, že každá je úplne iná. Dôvod, prečo sa rozhodla uchádzať o post hlavy štátu, je nespravodlivosť a neférovosť voči najslabším. Sama nechce v pozícii prezidentky len kritizovať, ale chce prinášať riešenia a iniciovať a s odborníkmi pripravovať nové zákony. Podporuje ju rodina? S akými reakciami ľudí sa stretla počas kampane? Zhovárali sme sa s kandidátkou na prezidenta aktivistkou a advokátkou Zuzanou Čaputovou.

Ako ste reagovali, keď vám Robert Mistrík oznámil, že sa ide vzdať kandidatúry v prospech vás?

Poďakovala som sa mu za jeho rozhodnutie.

Čakali ste to, či vás to prekvapilo?

Úprimne - prekvapilo ma to.

Cítite teraz väčšiu zodpovednosť?

Cítim veľkú zodpovednosť. Pristupujem k tomu s pokorou aj voči ľuďom, ktorí pána Mistríka podporovali, práci jeho tímu na kampani a dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam, ktorí mu v kampani pomáhali. Urobili veľký kus práce a chcem aj im sľúbiť, že urobím všetko preto, aby ich veľkorysosť nevyšla nazmar.

Prezident Kiska, súčasná opozícia sa už vyjadrili, že vás podporujú. Nebojíte sa, že vám to skôr uškodí?

Podporu prezidenta a politických strán si, samozrejme, vážim. Uchádzam sa ale najmä o podporu voličov, a to aj koalície, aj opozície. Vnímam, že prezident má byť nadstranícky a nemá patriť stranám.

Ako sa cítite pred záverom kampane?

Dostávame množstvo ponúk na stretnutia s občanmi a aj na diskusie v médiách. Cítime, že záver kampane sa blíži. Je to oveľa intenzívnejšie obdobie ako mesiace predtým. Primerane tomu trošku cítim aj únavu. Ľudsky sa k tomu priznávam. Snažíme sa cestovať po rôznych regiónoch Slovenska a byť aj s ľuďmi, nielen chodiť po diskusiách do médií.

Keď to porovnáte so začiatkom, čo ste sa naučili?

Za ľuďmi do rôznych kútov Slovenska sme začali chodiť ešte v júni minulého roku. Priznám sa, že som sa naučila veľa aj o Slovensku. Je to iné poznanie krajiny, ľudí ako to, keď som ich mala možnosť spoznávať cez profesiu advokátky. Na stretnutiach sa pýtam ľudí, čím daný región žije. Sú to zaujímavé rozhovory, ktoré ma obohacujú. Za ten čas som sa rovnako naučila aj veľa nových vecí z hľadiska mojej prezentácie. Učím sa stále. Reflexiu celého tohto obdobia budem vedieť urobiť po skončení kampane. Už teraz viem, že je to obrovská lekcia v mojom živote.

Čo najviac trápi ľudí na východnom, strednom a potom na západnom Slovensku? Sú tie problémy veľmi odlišné?

Bola som presvedčená, že ľudí najviac trápi nezamestnanosť, zlá infraštruktúra, teda nedostatok kvalitných ciest a podobne. Zistila som, že ľudí na východnom a strednom Slovensku trápi tiež, že im deti odchádzajú do zahraničia a boja sa, že sa nevrátia späť. Majú strach, že naša krajina nebude pre ich deti dostatočne atraktívna a neposkytne im dostatok príležitostí vrátiť sa. Cítila smútok, že sa rozdeľujú a trhajú rodiny. Tento problém trápi momentálne ľudí asi najviac.

Stretli ste sa počas kampane aj s negatívnymi reakciami, ktoré vás zaskočili?

V osobných kontaktoch to boli výlučne príjemné stretnutia.  Na internete a sociálnych sieťach sa v istom období spustila vlna veľmi hrubých útokov a urážok. To bola pre mňa nepríjemná a hlavne nová skúsenosť. Zrazu som bola objektom veľmi silnej nenávisti od ľudí, ktorí ma vôbec nepoznajú.

Existujú dve skupiny. Tí, ktorí na kritiku kašlú a tí, ktorí si ju veľmi pripúšťajú. Kam patríte vy?

Pokiaľ ide ovecnú kritiku, tak tá ma naozaj zaujíma. Snažím sa nad tým zamyslieť a prehodnotiť niektoré veci. To, čo som spomínala, boli veľmi hrubé, vymyslené a absurdné útoky. Výlevy emocionality spojené s nepravdami. V prvom momente ma to zasiahlo, ale veľmi rýchlo som si uvedomila, že to nemá zmysel riešiť. Tvrdenia sa nezakladajú na pravde a viac to vypovedá o tom človeku, ako mne.

Ako sa k vám správajú ostatní kandidáti? Bolo to iné na začiatku, keď ste nepatrili medzi top favoritov a teraz, keď k nim patríte?

Možno predtým, keď som bola na ôsmom mieste v preferenciách, nebola som až natoľko predmetom záujmu. Zatiaľ považujem komunikáciu medzi ostatnými kandidátmi za celkom korektnú.

Patríte podľa prieskumov medzi TOP kandidátov. Uvedomujete si, že sa môžete stať prezidentkou?

Priznám sa, že občas si to uvedomujem, keď vidím rastúce preferencie. Zreálňuje sa možnosť. Samozrejme, že s tou možnosťou som musela počítať od vstupu do kampane. Každý deň sa sústreďujem na kampaň a na to, čo aktuálne prežívam, aby som odviedla dobrý výkon. A aby som bola pripravená na každé stretnutie, na ktoré idem. Viac som momentálne sústredená na cestu ako na výsledok. Lebo ten nezávisí len odo mňa. Je tam veľmi veľa faktorov a hlavne o prezidentovi rozhodnú len a len ľudia.

O pár dní sú  voľby a vy ste stále neskutočne pokojná. Je vám ten pokoj vlastný, alebo ste sa pokoju museli naučiť?

Myslím si, že ten pokoj ku mne patrí už dávnejšie. Veľa životných situácií ma naučilo, ako si zachovať určitú mieru vyrovnanosti a nadhľadu. Stále na tom pracujem. Práca sama na sebe je veľmi dôležitá, aby bol človek pripravený aj na úplne bežné životné situácie. Aby nemíňal energiu smerom a spôsobom, ktorý je zbytočný. Keď sa ma ľudia pýtajú, kde beriem energiu, moja spontánna odpoveď je, že sa ju snažím nemíňať zbytočne.

Nedávno podpredsedníčka parlamentu vyhlásila, že jej kolegovia z parlamentu sa na jej adresu mimo kamier vyjadrujú dehonestujúco a jeden dokonca navrhol, aby ju volali „to či ono“. Je správanie kandidátov na prezidenta iné na obrazovkách a iné keď sa vypnú kamery?

Kandidáti, ktorí majú vyššie percentá a sú v prvej šestke, ani mimo záberu kamier nie sú nepríjemní. Pri pánovi Daňovi je to iné. Bola som chvíľu v jeho pozornosti. Ale tým sa vôbec nezaoberám.

Mnohí diskutujú, či je Slovensko pripravené na ženu prezidentku. Ako vnímate tieto reakcie a diskusie?

Snažím sa tieto diskusie akceptovať a nehodnotiť ich. Je to predmetom debaty, lebo na to nie sme zvyknutí. Je to nový element, aby žena zastávala vysokú funkciu vo verejnej moci. Je to nezvyk. A povedzme si pravdu, že je to nezvyk aj v zahraničí. Sama to vyhodnotiť neviem. Sústreďujem sa na to, aby som bola dobrou a pripravenou kandidátkou. Dvojaké boli aj názory ľudí po Slovensku. Stretávala som sa s tým, že žena patrí do kuchyne a nie do politiky. No prevažujúce boli tvrdenia a názory aj od mužov, že žena je konečne symbolom zmeny. V tomto zmysle som to vnímala pozitívne. Do akej miery to môže ľudí odradiť a aký je reálny obraz ženskosti pri voľbe samotnej, ukážu až výsledky.

Zaregistrovala som, že vás mnohí porovnávajú s Ivetou Radičovou. Lichotí vám to? Či naopak?

Pani Radičovú si veľmi vážim. Je pravdou, že každá sme úplne iná. A to nielen profesijne, ale aj osobnostne. Pri plnom rešpekte k jej výsledku, ktorý dosiahla, si myslím, že naša krajina je už niekde inde. Jej skúsenosť s kandidatúrou na prezidenta nie je úplne prenosná na dnešok.

Nie je paradoxom našej spoločnosti, že diskutujeme, či žena má byť prezidentkou alebo nie, a pritom máme zakorenené v spoločnosti, že matka – žena má odnepamäti našu úctu. Oslavujeme Medzinárodný deň žien. A nie sú to práve ženy, ktoré sú silné a často opustené s deťmi, týrané....

Ženy sú silné a dokážu zvládať mnohé ťažké situácie, ktoré by niektorí muži nezvládli. Je to možno trochu paradox, ako spomínate. A to najmä v súvislosti, ak ženstvo má byť vnímané ako hendikep pre výkon akejkoľvek funkcie. Viem, že aj mnoho mužov sa musí v živote vysporiadať so situáciou, keď deti zostanú u otca a musí ich sám vychovávať. V samotnej podstate sme všetci ľudskými bytosťami, veľmi podobnými vo svojom jadre. Máme isté dispozície, schopnosti, istú mieru zrelosti a tá nás buď predurčí vykonávať mandát dobre alebo nie. Myslím si, že tým, že máme čisto maskulínu vrcholovú politiku, tak element ženskosti môže byť z hľadiska pestrosti prínosom.

Ktoré skupiny našej spoločnosti si zaslúžia špeciálnu pozornosť, sú na okraji záujmu spoločnosti?

V mojom programe hovorím o sociálne znevýhodnených skupinách osôb. Predovšetkým seniorov uvádzam na prvom mieste. No určite by som nechcela opomenúť ani ženy, osamelé matky, ktoré vychovávajú deti samy a sú v ťažkej sociálnej situácii. V minulosti som sa venovala téme týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí. Bez ohľadu na to, ako sa krajine ekonomicky darí, sú tieto deti obrovským problémom. A tento problém je skrytý pred očami verejnosti. A týka sa to všetkých vzdelanostných vrstiev. Nie je to problém sociálne slabších vrstiev, ale problém aj ľudí, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a majú dostatočné príjmy.

Nie je na hlavu padnuté, že naša spoločnosť sa nevie postarať o sociálne slabšie rodiny, ktoré nemajú z čoho žiť a žijú skoro ako zvieratá alebo o fyzicky hendikepované deti, keď na ich zdravotnícke pomôcky sa skladajú ľudia v rôznych komerčných televíziách?

Toto je presne jeden z dôvodov mojej kandidatúry na prezidentku, keď hovoríme o nespravodlivosti a neférovosti. A nemám tým na mysli nespravodlivosť v právnom slova zmysle, ale akúsi nerovnováhu. Na jednej strane nám miliardy ročne odchádzajú v korupčných kanáloch a na druhej strane zbierame vrchnáčiky z plastových fliaš, aby si onkologicky choré deti mohli zabezpečiť základné potreby. To mi príde tak neskutočná priepasť medzi spravodlivosťou a neférovosťou. Platíme dane a odvody a máme aj legitímne očakávanie, že budú kvalitne zabezpečené verejné služby. Zdravotníctvo je úplne to prvé, keďže v ňom ide o zdravie a život.

Ako by ste z pozície prezidenta takúto nespravodlivosť riešili?

Téma spravodlivosti je mojou nosnou témou. Prezident má v tejto oblasti isté právomoci predpokladané Ústavou SR. Menovacie, vetovacie právomoci, či možnosť na Ústavnom súde SR iniciovať preskúmanie zákona. Je verejnou autoritou a nič mu nebráni, aby nastoľoval spoločenské témy. Zároveň môže s tímom odborníkov pripravovať konkrétne návrhy legislatívnych zámerov, až legislatívnych zmien a hľadať pre ne politickú podporu. Jednoducho, snažiť sa, aby nebol iba kritikom spoločnosti, ale aby aj prinášal návrhy na zmenu. A to napríklad v oblasti fungovania spravodlivosti justičných orgánov. Keď som spomenula, že prečo nám niekde chýbajú verejné zdroje, tak je to pre korupciu. Je nevyhnutné zastaviť tok peňazí do súkromných vreciek, čím sa môže výrazne zvýšiť kvalita života spoločnosti.

Chcete teda byť aktívnejšou a aktívnou prezidentkou v oblasti navrhovaných zákonov?

Chcela by som byť určite aktívnou prezidentkou v témach, ktoré považujem za dôležité, a s ktorými kandidujem. Služba mi dáva zmyslel, keď budem mandát vykonávať nie pre funkciu, ale pre to, čo ma vždy bavilo, baví a dáva mi zmysel. Áno, chcela by som sa podieľať alebo spoluiniciovať určité systémové zmeny, ktoré je potrebné urobiť.

Skúsme teraz ľahšie. Sledujete na sociálnych sieťach aj ostatných kandidátov?

Občas. Nesledujem ich na pravidelnej báze. Sem-tam nejaké video alebo status si pozriem či prečítam.

Tak asi viete, že jeden má rád v nedeľu k obedu rezne, druhý v sobotu opravoval kúpeľňu... Čo robíte vy počas víkendov?

Posledné víkendy boli pomerne pracovné. Aj uplynulý víkend som bola hosťom na židovskej obci. Pokiaľ nepracujem, nevenujem sa kampani, som so svojimi dcérami a rodinou. Venujem sa klasickým činnostiam, ktoré patria k domácnosti.

Koľko rokov majú vaše dcéry?

Staršia bude mať v máji 18 rokov a mladšia mala v januári 15 rokov.

Ako berú fakt, že mama je stále na obrazovkách a chce byť prezidentkou?

Kým som oznámila kandidatúru, všetko som s nimi predtým konzultovala. Ak by som nemala ich súhlas, nešla by som do toho. Bolo to pre mňa veľmi dôležité. Mladšia je veľká fanúšička spoločenského a politického diania. Zaujíma sa o politiku. Je veľmi angažovaná. Staršiu tiež politika zaujíma, ale je citlivejšia a chce si chrániť súkromie. Má prvú lásku a chce ju prežívať sama so svojím priateľom.

Ako vás vníma partner? Bavíte sa doma o kampani? Dáva vám po diskusiách spätnú väzbu?

Je mi veľkou oporou. Podporuje ma. Občas mi dáva spätnú väzbu, ak sa mu niečo nezdalo. Počas mesiacov kampane máme dohodu, že keď sme spolu, lebo nežijeme spolu v jednej domácnosti, žijem s dievčatami sama, nechcem mať ďalšiu pracovnú poradu doma.

Je teoreticky pripravený na rolu prvého pána či dámy?

Určite áno. Je to človek, ktorého si vážim a je mi oporou. Ak by takáto situácia v budúcnosti nastala, samozrejme, je pripravený.

(npr - lb)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.