Malý turecký sen o veľkej Bratislave

14.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Hadži Habas Oman, tridsaťšesťročný Turek nižšej zavalitej postavy, prichádza začiatkom leta na Slovensko, aby tu vybavil niekoľko kšeftov.

Ubytuje sa v jednom bratislavskom hoteli. V zápisníku má niekoľko kontaktných adries a telefónnych čísiel na spoľahlivých ľudí. V kufríku retiazky, prstene, náramky a náušnice z lacného zlata. Okolo krku hrubá zlatá reťaz, na ruke briliantový náramok, na druhej zlaté hodinky. Keď prechádza chodbami hotela, šíri sa za ním vôňa drahého parfumu. Dáva sa voziť honosným taxíkom. Platí markami a - vôbec nimi nešetrí. V ľahkom letnom obleku podľa najnovšej módy a v čiernych lakovkách pôsobí ako ťažký miliardár.

Málokto z tých, čo ho stretnú, tuší, že Hadži Habas Oman pochádza nie z bohatej istanbulskej rodiny, ako to o sebe s obľubou vyhlasuje, ale z mestečka Gebza, vzdialeného asi 50 kilometrov od Istanbulu, a jeho otec je - obyčajný rybár.

Na bazári sa Hadži zoznámil s vodičom kamiónu zo Slovenska, ktorý vo veľkom nakupoval lacné nekvalitné zlato, kožené bundy a riflové súpravy. Hadži bol zamestnaný ako pomocník u obchodníka na bazári. Na to, aby sám začal obchodovať, nemal dosť peňazí. Za ten čas sa však celkom slušne naučil rozprávať akousi zmiešaninou poľštiny, ruštiny, slovenčiny a chorvátčiny. Trochu aj po nemecky. Slovo dalo slovo - a Hadži po prvýkrát v živote zavoňal šancu, ako rýchlo zbohatnúť. On, Hadži, bude zabezpečovať kamionistovi, ktorý sem chodí takmer pravidelne dvakrát do mesiaca, tovar, aby sa kamionista nemusel zdržiavať jeho zháňaním. Za to kamionista jemu, Hadžimu, bude vyplácať províziu. Pravda, okrem bežného tovaru má on, kamionista, záujem aj o lacné koňaky a cigarety. A sem-tam hašiš alebo marišku, ale len v malom množstve. Kamionista nechce riskovať, aj keď má známych colníkov...

V priebehu niekoľkých rokov sa ich obchodný vzťah zmenil na kamarátsky. Kamionista rozprával Hadžimu o pekných dievčatách (o čom Hadži nepochyboval, lebo ich denne ako turistky vídaval na bazári) a o tom, že ak je človek šikovný a vie dobre kšeftovať, môže v Bratislave zarobiť celý majland. (Pravda, Hadži veľmi šikovný nebol. Ledva vedel čítať a písať, a, ako neskôr uviedli svedkovia, bol neobyčajne dôverčivý.)

Hadžimu Habasovi Omanovi to nedalo. Jednak začal svojho obchodného partnera upodozrievať, že provízia, ktorú od neho dostáva, je až príliš nízka, jednak sa v ňom prebudila stará túžba: rýchlo a ľahko zbohatnúť, a ešte si k tomu užiť s blonďavými slovenskými kráskami.

Hadži Habas Oman sa rozhodol, že na vlastnú päsť odcestuje do Bratislavy. Od kamionistu získal adresy spoľahlivých ľudí a tip na hotel, kde môže získať obchodné kontakty. V živote v zahraničí nebol a na výlet na Slovensko sa veľmi tešil. Všetky úspory minul na nákup zlata. Aby v cudzej krajine zapôsobil, kúpil si nový oblek, zlaté hodinky a z otcovho trezoru vybral starý rodinný šperk - briliantový náramok. Ten však nehodlal predať - len ním na Slovensku zapôsobiť. Dvetisíc mariek si nechal na živobytie. Nepredpokladal, že sa na Slovensku zdrží dlhšie ako týždeň. A keby sa aj zdržal, určite už bude mať vo vrecku ďalšie peniaze za rozpredané zlato. Cez hranice sa dostal bez problémov. Keď sa zvalil na posteľ v dvojlôžkovej izbe nemenovaného hotela, pravdepodobne nemyslel na nič iné, len na krásne Slovenky, ktoré ho privítajú s otvorenou náručou, a na vidinu rýchleho zbohatnutia. Podľa toho, čo mu hovoril kamionista, by jeho čistý zisk mohol byť 25 až 30 tisíc mariek. A to ešte nerátal províziu z pašovaných cigariet, ktorú by mal dostať o tri-štyri dni.

YVETA K.,

sedí pri barovom pulte. Popíja koňak a fajčí jednu camelku od druhej. Evidentne sa nudí. Táto dvadsaťosemročná pôvodom tmavovláska, teraz blondína, má už niekoľko dní krízu. Zákazníci sa nehrnú. Jej priateľ - Albánec prezývaný Džony robí, čo môže, ale bezvýsledne. Cudzinci jednoducho nie sú. Yvete je to v tej chvíli jedno. Aj tak celú tržbu vždy odovzdáva Džonymu.

Yveta o tom ešte nevie, ale dnešným dňom sa obdobie ničnerobenia skončí. Krátko po desiatej večer vstúpi do baru Džony, jeho kamarát - tiež Albánec Baky a v ich spoločnosti neznámy chlapík, nahodený v drahom béžovom obleku, okolo krku zlatá reťaz, na ruke masívny náramok, na nohách lakovky. Počerný, pomalý, zavalitý.

Džony si zavolá Yvetu nabok. “Je prachatý,” povie, “Budeš sa mu venovať, jasné?!”

Yveta neochotne prikývne, ale v podstate súhlasí. Konečne nejaká zmena. Hneď si prisadne k neznámemu a snaží sa na neho zapôsobiť. Neznámy sa nebráni. Zoznamujú sa: on je z Turecka, volá sa Hadži Habas Oman a prišiel na Slovensko obchodovať. Yveta o sebe neprezradí nič bližšie. Po niekoľkých hodinách strávených v bare hotela, keď cudzinec, oblbnutý whiskami, ktoré sám platil, neustále dokola plietol, koľko má peňazí a zajtra má za dobre urobený obchod dostať ďalšie, sa so zmohnutým Hadžim Yveta K. vyberie do izby č. 311.

Bolo to štyri dni po tom, čo Hadži pricestoval do Bratislavy. Dovtedy sa venoval iba obchodom a žiadne Slovenky, ktoré oslovil na ulici, sa k nemu ani náhodou nehrnuli.

ERŽIKA OLÁHOVÁ,

štyridsaťpäťročná dáma s mahagónovými vlasmi upravenými do mohutného drdolu, dostala tri dni predtým nezvyčajný telefonát. Volajúci sa jej predstavil ako Hadži Habas Oman a čudnou zmiešaninou rôznych rečí sa jej spýtal, či sa môžu stretnúť. Že mu ju odporučil jeden kamionista a tak. Eržika súhlasila. Stretli sa v jednej kaviarni v centre mesta. Obchod dojednali v priebehu desiatich minút. Ešte v ten istý deň mal Hadži vo vrecku 10 tisíc mariek ako zálohu za kšeft. Podstata obchodu spočívala v tom, že Eržika mala popredať svojim známym všetko zlato, ktoré Hadži doviezol. Nechá si províziu za sprostredkovanie, ostatný zisk dostane Hadži najneskôr do šiestich dní.

DŽONY A BAKY,

dvaja Albánci, vytušili príležitosť, keď sa v hoteli zjavil už na prvý pohľad neskúsený Turek. Zoznámili sa v kaviarni. Sedel sám za stolom, tváril sa, že niekoho čaká, ale neprišiel za ním nikto. To bolo v tretí deň jeho pobytu v Bratislave. Džony a Baky si k nemu prisadli. Pustili sa do debaty. V prvej chvíli im pripadal ako osamotený turista, ktorý prišiel na Slovensko za babami. Z debaty však vyplynulo, že prišiel síce aj za babami, ale predovšetkým ho zaujímajú kšefty. Džony a Baky na seba pozreli. Nakoniec je jedno, či prišiel za babami alebo za kšeftami: obrať ho môžu tak či tak.

Skamarátili sa. Keď sa dozvedeli, že kšeft už urobil a teraz len čaká na peniaze, zatvárili sa ľútostivo. Oni, Džony a Baky, by mu dohodili oveľa lepšie kšefty. Hej, Oláhovú poznajú, je to stará podvodníčka. Kšeftuje so zlatom, ale zderie z neho kožu. Hadži len kývol plecom a povedal, že jemu stačí aj to, čo zarobí. Do týždňa bude mať vo vrecku minimálne 60 tisíc mariek, možno aj viac, z toho čistý zisk 30 tisíc. Dobré, nie? Časť peňazí by chcel uschovať tu, na Slovensku, u jednej známej, ktorej už telefónoval a je ochotná, časť vezme so sebou a nakúpi ďalší tovar. On, Hadži, netušil, že na Slovensku sa dá tak ľahko zarobiť...

Na druhý deň ho zoznámili s kočkou, po akej túžil celý život - s Yvetou. Pravda, Hadži ani vo sne netušil, čo jeho dvaja kamaráti zamýšľajú.

GOJKO M. a SOŇA S.,

bývali už druhý týždeň na priváte u jednej staršej pani. Gojkovi sa videl hotel drahý - nemal toľko peňazí ako Džony. Džony už mal za sebou niekoľko celkom vydarených kšeftov, kým on, Gojko, ešte len začínal. So Soňou sa zoznámil v hoteli. Nahovoril jej, že si ju chce zobrať, a aj keď sa z neho Džony a Baky smiali, myslel to vážne. V jeden deň sa stretli v bare v hoteli - bola tam aj Soňa, Yveta, Hadži a Baky - a Džony si ho vzal bokom. “Ten chlapík, ktorý sedí s nami v boxe,” povedal mu, “je celkom drbnutý. Každému vypráva, koľko má u seba peňazí. Treba ho urobiť.”

Bolo to v šiesty deň pobytu Hadžiho Habasa Omana na Slovensku.

YVETA K. PO DRUHÝHRÁT

Táto dvadsaťosemročná falošná blondína, ale ináč celkom pekná žena, sa svojej úlohy zhostila perfektne. Za dva dni si Hadžiho obkrútila okolo prsta; urobil pre ňu všetko, čo si zažiadala. Zaplatil, koľko zapýtala, a pritom nepohol ani brvou. Platil jej aj v kaviarňach, v reštauráciách a v baroch. Džony bol spokojný: s takým blbcom, ktorý tak rozhadzuje peniaze, sa ešte v živote nestretol. Hadži totiž platil nielen Yvete, ale aj všetkým jej priateľom: Soni, Džonymu, Bakymu a Gojkovi.

Keď Hadži konečne na siedmy deň svojho pobytu v Bratislave dostal sľúbené peniaze (nebolo ich toľko, koľko očakával - namiesto sľúbených 60 tisíc mariek dostal len 48, aj to polovicu v šilingoch, a za pašované cigarety od kamionistu len 3 tisíc, čo ho dosť rozladilo), urobil večer oslavu. Boli na nej prítomní všetci noví kamaráti. Hadži sa celý večer chválil, že za pár dní mal zisk neuveriteľných 27 tisíc!

V ten večer, keď Hadži odišiel na WC, Džony silno stisol Yvete ruku a pošepol jej: “Zajtra večer ho vylákaš na diskotéku. Zistíš kód jeho kufríka a na parkovisko mi donesieš kľúče od jeho izby.”

Príležitosť mal dostať Gojko.

Yveta sa zdráha. Nechce, aby chudáka Turka, ktorý po prvýkrát v živote urobil poriadny kšeft a teraz sa z neho teší, hneď okradli. Džony sa jej však celý nasledujúci deň vyhráža, že ak ho nevytiahne na diskotéku a nezistí kód jeho kufríka, zabije ju. Džony má ešte jednu požiadavku: aby Turek nechal v izbe aj svoj náramok. Yveta je do Džonyho už dávno zaľúbená. Nerada by o neho prišla kvôli nejakému Turkovi. Nakoniec súhlasí.

Hadžimu sa však na diskotéku nechce. Je po takmer týždennom hýrení unavený. Radšej by ostal v izbe s Yvetou. Yvete trvá niekoľko hodín, kým ho presvedčí, aby s ňou na didžinu išiel. Ďalšiu polhodinu strávi presviedčaním, aby briliantový náramok nechal v zakódovanom kufríku v izbe. Pozorne sleduje, ako Hadži vkladá väčší obnos valút, zabalených v igelitovom sáčku a briliantový náramok do kufra a snaží si zapamätať kód. Keď Hadži zamyká izbu, všimne si, že kľúče vkladá do pravého vrecka saka.

Na diskotéke Yveta objednáva najdrahšiu pijatiku. Sama však nepije. V istej chvíli nasype Hadžimu do nápoja uspávacie prášky. Keď zaspí, vyberie kľúče z vrecka jeho saka a vyjde na parkovisko, kde ju už čaká Džony, Buky a Gojko. Odovzdá im kľúče spolu s tajným kódom Hadžiho kufríka. Po hodine, keď sa všetci traja vrátia, ich opäť nenápadne strčí do vrecka Hadžimu, ktorý ešte spí. Potom ho zobudí a poberú sa k nemu do izby.

RYBÁR HADŽI, ODSÚDENÁ YVETA

V čase, kým Hadži spal na diskotéke omámený práškami, mu Džony, Baky a Gojko z kufríka ukradli valuty v hodnote viac ako milión korún a briliantový náramok v hodnote 248 tisíc (!) korún, vrátane všetkých dokladov, ktoré Hadži nechal na izbe. Albánec Džony sa vykašľal na Yvetu. Spolu s Bakym hneď po krádeži opustili hotel (recepčnej bolo čudné, že odchádzajú o jedenástej večer, ale účet v plnej výške - 500 DM - uhradili). Hneď po tom, čo Yvete vrátili kľúče, najali si taxík a šli na privát, kde býval Gojko so Soňou. Džony bol nervózny. Podľa pani domácej súril Soňu, aby si pobalila svoje háby a aby čím skôr vypadli. Taxík ich odviezol do Budapešti, kde si najali ďalší. Tým sa cez Bukurešť a Kumanovo dostali do Skopje v Macedónii. Platili v markách.

Dôverčivý Hadži Habas Oman, ktorý prišiel do Bratislavy kšeftovať a zbohatnúť, ostal bez prostriedkov a dokladov a po čase sa vrátil k rybárčeniu v Gebze. Yveta K. je vo výkone trestu za trestný čin krádeže spolupáchateľstvom.

Ján Kopan
Ilustračné FOTO - archív

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie