Javisko dnes chŕli krv a tečú mu sliny

Nedávno literát a divadelník Laco Kerata spomínal, aké to bolo, keď z divadelného javiska prvýkrát zaznelo sprosté a pejoratívne slovo „na plnú hubu“.

Divák bol šokovaný, ale potom sa mu vraj v akejsi nesmiernej úľave odvalil balvan z duše, spadlo z neho napätie a on vedel, že konečne prišiel deň D, ktorý pomenuje veci presne.

Dnes sa na javisku hreší ostošesť. Lietajú zvršky, aby herci odhaľovali svoje chabé či lepšie tvarované telá niekedy až k úplnej nahote. Režiséri ich presviedčajú, že náznak súlože pred očami divákov má svoje opodstatnenie a umeleckú hodnotu. Ak sedíte v prvom, ľahko sa vám môže stať, že herečka chrúmajúca jablko v zapadnutom dome zastrčeného slovenského vidieka, vás oblúkom opľuje, tam až siaha jej „chrúmajúci“ rozmach. Javisko dnes chrlí krv, tečú mu sliny a servítka nie je poruke. A to všetko preto, aby tlmočilo divákovi absurdnosť doby, v ktorej všetci žijeme.

Nikto nepochybuje o tom, že podmienky sa zmenili a sú veľmi kruté. V najnovšej hre Bajmann brothers, ktorá je druhou hrou autora Pavla Weissa uvedenou na scéne divadla Astorka, sa dramatik zaoberá podnikateľským prostredím na vidieku a vzťahmi v rodine troch bratov a jednej matky. (Peter Šimun, Ady Hajdu, Miroslav Noga, Ondrej Kovaľ, Zita Furková, Petra Vajdová). Celé predstavenie je poliate litrami ohnivej slivovice a zapálené. V ohni zhoria všetky vlastnosti, ktorými sa človek honosí a ktoré ho odlišujú od zvieraťa.

Režisér Roman Polák pripravil opäť zdrvujúci úder divákovi, ktorý očakáva od divadla určitú noblesu. Odíde opľutý. Možno, keď sa po ceste domov pozrie na slinu stekajúcu po jeho oceľovosivom obleku, kúpenom práve na divadelné predstavenie, ešte viac sa mu zhnusí svet a medziľudské „podnikateľské“ vzťahy. Alebo si v burcujúcom volaní inscenátorov uvedomí naliehavú potrebu lásky, porozumenia a nehy, dôvery a čistých vzťahov. To by bol ten lepší prípad. Aj keď je známe tvrdenie režiséra Poláka, že najlepší autor je mŕtvy autor, predsa len - jediný a najlepší divák je živý divák. A ten rozhodne, či sa mu chce do divadla chodiť v zamastenej kombinéze.