Kino Mladosť je duchovnou pamiatkou

Iste nie náhodou sa Štefan Holčík vo svojom príspevku z cyklu Pamätníci histórie (BN 6/2007) venuje budove na Hviezdoslavovom námestí 17 (o ktorej sa v uplynulých dňoch veľa písalo v súvislosti s jej možným predajom), a to pod sugestívnym titulom Kino Elektrobioskop totálne prestavali.

Nepochybujem o faktoch týkajúcich sa stavebnej úpravy objektu, ale pokiaľ ide o kino, považujem za potrebné upozorniť na niekoľko okolností.

Elektrobioskop nevznikol tak, že v roku 1913 sa pán Franz Reisinger rozhodol otvoriť na Promenáde kino. Kino Elektrobioskop vzniklo už v roku 1905 v šermiarskej sále hotela U zeleného stromu, ktorý stál na mieste dnešného Carltonu, a jeho majiteľom bol Karol Palugyay. Išlo o vôbec prvé stále kino (na rozdiel od kočovných kinematografov, ktoré navštevovali naše mesto už od roku 1896) na území celého niekdajšieho Československa, ktoré sa v roku 1913 iba presťahovalo do nových priestorov.

Nedokážem posúdiť, do akej miery architektonickú hodnotu budovy znížilo vybúranie priečok a iných konštrukcií (domnievam sa, že dôležité sú charakteristické dobové prvky, nie priečky), ale v tom období to bol bežný spôsob, ako získať priestor na vybudovanie kina. Kiná boli predsa novým fenoménom a na ich prevádzku sa bežne upravovali staršie priestory. Zaiste nebudeme dnes nikomu vyčítať, že sa začiatkom 20. storočia nerozhodol postaviť nejaký multiplex.

Nepokladám za dôležité, ako vyzerala Mladosť pred tridsiatimi rokmi, ani to, že dnešná kinosála nekopíruje dispozíciu tej pôvodnej. Kino Mladosť nie je stavebnou, ale kultúrnou, duchovnou pamiatkou. Ako inštitúcia má toto kino 102 rokov, ako priestor 94 rokov a funguje, pokiaľ mi je známe, kontinuálne po celý ten čas. Minimálne posledné tri desaťročia bolo kinom filmového umenia, kde sa uvádzali aj archívne a klubové filmy.

Namieste nie sú ani úvahy o stratovosti prevádzky kina. To predsa v danej situácii nie je starosť majiteľa budovy, ale výlučne prevádzkovateľa kina – a nám môže byť jedno, či ho „kočíruje“ tak, aby stratové nebolo, alebo vykrýva prípadnú finančnú stratu (ktorá je zároveň kultúrnym ziskom) z iných zdrojov.

Je mnoho dôvodov na to, aby kino Mladosť zostalo zachované, čo - aspoň dúfam - musí cítiť (a ctiť) každý, kto má len trochu zmyslu pre históriu, kultúru a umenie.

Jaroslav Hochel, Bratislava

AD: KINO ELEKTROBIOSKOP TOTÁLNE PRESTAVALI (BN 6/2007)