Bratislava bude mať vlastnú diecézu

Rímskokatolícka cirkev pripravuje vytvorenie samostatnej bratislavskej diecézy. Kedy sa tak stane, zatiaľ nie je známe, prvé kroky však už slovenskí biskupi urobili.

Podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Mariána Gavendu od zriadenia samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie (v roku 1977, so sídlom v Trnave) slovenské diecézy sledujú hranice Slovenskej republiky. „Je ideálne, no nie je podmienkou, aby sledovali aj vnútroštátne administratívne členenie, Cirkev sa naň však neviaže, pretože to podlieha pomerne častým zmenám,“ uviedol. Ako dodal, viaceré slovenské diecézy nemajú optimálnu rozlohu a tvar, pretože vznikli odčlenením od niekdajších uhorských diecéz (Ostrihomskej atď.).

Konferencia biskupov Slovenska niekoľko rokov spracovávala podklady na návrh nového administratívneho členenia. Ide o pomerne komplexný zásah, ktorý by mal mať dlhodobý charakter. Podľa M. Gavendu je najvhodnejšie vykonať celú reformu naraz než postupné čiastkové úpravy.

Čo sa týka Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, potreba delenia má dva hlavné dôvody: je to najväčšia diecéza Slovenska čo do rozlohy i počtu veriacich (14-tisíc štvorcových kilometrov, 1 352 015 katolíkov). „Spravovať ju v duchu požiadaviek Druhého vatikánskeho koncilu z jedného miesta je veľmi náročné,“ zdôraznil M. Gavenda. „Zároveň sa žiada, aby v hlavnom meste štátu bolo aj sídlo diecézy, pričom z hľadiska kontinuity je potrebné, aby zostalo zachované aj z historického hľadiska veľmi dôležité trnavské biskupské sídlo.“

Už po jarnom plenárnom zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska v marci 2003 zverejnili, že biskupi prijali návrhy, a odoslali ich na posúdenie Svätej stolici, ktoré vyústi v rozhodnutí Svätého Otca a vo vydaní príslušných vymenovacích či zriaďovacích dokumentov. Keďže ide o veľmi komplexný problém a jeho riešenie si vyžaduje vziať do úvahy viaceré aspekty (obsadenie biskupmi, rozdelenie kléru atď.), nie je delenie urgentné - diecézy fungujú aj v terajšej podobe - a patrí k štýlu Vatikánu podobné rozhodnutia neurýchľovať, kým situácia nevyzrie.

Pre Bratislavu ako hlavné mesto Slovenska by to znamenalo zvýšenie jej prestíže, živšiu spoluprácu a prítomnosť predstaviteľov cirkvi, sveta kultúry a podobne, pre veriacich a kňazov Bratislavy vedomie príslušnosti k vlastnej diecéze a možnosť bezprostrednejšieho kontaktu s vlastnými biskupmi. „I keď treba zdôrazniť, že súčasný arcibiskup metropolita bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Ján Sokol sa snaží svojou prítomnosťou venovať hlavnému mestu a jeho pastoračným potrebám v rámci svojich možností maximálnu pozornosť,“ uzavrel M. Gavenda.