Pripomeňte si obete holokaustu: Tipy na knihy a filmy s témou 2. svetovej vojny

Využite dlhé večery v lockdowne a pripomeňte si milióny nevinných obetí nenávisti pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Svoje tipy publikovala na sociálnej sieti nezisková organizácia Post Bellum.

"Táto udalosť bola tak strašná, že žiadne umenie nemôže úplne priblížiť hrôzy, ktoré prežívali milióny mužov, žien a detí. Napriek tomu sme pre vás pripravili tipy na knihy a filmy s témou 2. svetovej vojny," informuje Post Bellum pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetiam holokaustu a dodáva, že ľudia nesmú zabudnúť na ľudí a ich osudy v dobe holokaustu a aby sa minulosť už nikdy neopakovala.

FILMY

Boxer a smrť:

Málo známy, ale výnimočný celovečerný československý film z roku 1962 od režiséra Petra Solana. Začína zvukom úderov, z tmy sa postupne vynára postava cvičiaceho boxera. Po tréningu sa provizórny ring vďaka uniforme veliteľa koncentračného tábora náhle odkrýva ako súčasť veľkej továrne na smrť.

Čierna kniha:

Príbeh židovského dievčaťa, ktoré sa ukrýva v okpovanom Holandsku. Po tom, ako je svedkom masakru celej svojej rodiny, sa pripojí k domácemu hnutiu odboja a dostane za úlohu zviesť šarmantného nemeckého odboja. Vo filne divák často nevie, kto je dobrý a kto je zlý. Je čiastočne inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré prežila Audrey Hepburn. Utiekla pred umiestnením o nacistického bordelu, tancom si zarábala na odboj a takmer umrela hladom.

Diablova dielňa

Berlín roku 1936. Pôvodom ruský maliar Salmon Sorwitsch je kráľom falšovateľov a vo svete hazardu, stávok a ľahkých žien sa cíti ako ryba vo vode. Sám si vyrába bankovky, ktoré potom otáča v kasínach. Život mu ale nastaví tú horšiu tvár, to keď je pri vlne represií voči židom zatknutý a transportovaný do Mauthausene. Keď je po piatich rokoch presunutý do Sachsenhausenu, čaká už len na to najhoršie, na svoj definitívny koniec. Život má pre neho ale ešte jedno prekvapenie. Spoločne so špeciálne vyškolenou skupinou väzňov je vybraný na supertajný projekt - falšovanie bankoviek nepriateľov ríše. V prísne stráženom mieste pracujú na výrobe stoviek miliónov falošných libier a dolárov, ktorými chcú nacisti zavaliť zahraničné trhy a spôsobiť tak zrútenie ekonomiky. Pre tých pár vyvolených sa stáva falšovateľská dielňa akousi zlatou klietkou, v ktorej je o ne síce dobre postarané, ale cesta odtiaľ vedie zase len do plynovej komory. Nie je v záujme, aby sa o tajnom projekte dozvedel svet.

Nuit et brouillard (Noc a hmla)

Svedectvo o životoch väzňov nacistických koncentračných táborov, vybudovaných na rôznych miestach Európy. Film ukazuje hrôzu týchto miest a dovoláva sa pamiatky niekoľkých miliónov umučených, medzi ktorými boli aj tisícky detí. Film získal Cenu za dokumentárny film na X. MFF v Karlových Varoch v roku 1957.

Pianista

Film Pianista je príbehom Wladyslaw Szpilmana, skvelého pianistu a uznávaného interpreta Chopinových skladieb. Príbeh začína v okamihu, keď vo varšavskom rádiu znie Chopinovo Nokturno C moll v jeho podaní. Píše sa rok 1939 a Szpilman je 28 rokov. Poľsko je napadnuté nemeckými vojskami, ktorá čoskoro prichádzajú aj do jeho hlavného mesta Varšavy. Takmer okamžite sú uplatnené tvrdé reštrikcie voči tunajšej židovskej komunite. Szpilman a jeho rodina - rodičia, brat a dve sestry - žili až doposiaľ spokojným životom, čoskoro sú však tiež donútení podriadiť sa ponižujúcim pravidlám. Okrem toho, že im dochádzajú peniaze a jedlo, musia pod hrozbou prísneho trestu nosiť na rukách Dávidovu hviezdu. Nátlak sa postupne zvyšuje a rodina je na tom stále horšie. Čoskoro sú donútení predať obrazy, striebro, nábytok a nakoniec aj Szpilmanovo drahocenné piáno. Najväčšou ranou je však rozhodnutie, podľa ktorého majú byť všetci Židia umiestnení do uzavretého areálu, obkoleseného vysokými múrmi - na miesto, ktoré čoskoro vstúpia do dejín ako Varšavské geto.

KNIHY

Slovutný pán prezident (Vadkery Madeline)

Mozaika príbehov zo slovenského štátu alebo čo všetko sa dialo za zamknutými dverami domov a bytov ešte predtým, ako nacisti zahnali ľudí do dobytčích vagónov a následne do plynových komôr.

Moruša (Iboja Wandall-Holm)

V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná zo Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Osvienčim i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka.
Iboja Wandall-Holm, dánska spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté „dobrodružstvo“, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy.
Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom.

A vo Viedenskom lese stále stoja stromy (Elisabeth Asbrink)

Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek „rasovo cudzích“ utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Åsbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval. Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. Historická reportáž A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže „poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami – drámu utečencov v súčasnom svete“. Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.

Srdcový kráľ( Hanna Krall)

Príbeh ženy, ktorá sa vydala na strastiplnú púť po Európe, aby z koncetračného tábora v Mauthausene zachránila svojho milovaného muža. Krehká dráma na pozadí veľkých dejín vás donúti uveriť v zázraky.

1947 (Elisabeth Asbrink)  

Fascinujúca freska jedného povojnového roka zachytáva svet, ktroý sa dvíha z kolien a zdá sa, že budúcnosť ešte môže byť pekná.

Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči (Ava Umlauf)

Eva Umlauf sa narodila v koncetračnom tábore Nováky. Mala iba dva roky, keď sa ocitla na rampe tábora Auschwitz a len o rok viac, keď začala žiť nový život v Trenčíne. Ako sa s tým všetkým dá vyrovnať?

Smrť v bunkri (Martin Pollack)

Jeho predkovia boli nacisti, on sám je zarytý humanista. No predsa sa pýta: Čo to všetko znamená? Čo z nich som zdedil? A odpoveď hľadá aj na Slovensku, kde jeho otec zanechal desiatky zavraždených.

Rozhovory s katom (Kazimierz Moczarski)

Poľský novinár Kazimierz Moczarski sa po druhej svetovej vojne sa ocitol v jednej väzenskej cele s generálom SS a strojcom definitívnej likvidácie varšavského geta Jürgenom Stroopom. Zo vzájomných rozhovorov vo väznici Mokotów vznikla táto kniha, ktorú samotný autor nenazýva literatúrou, ale „správou“. Rozhovory s katom, to je mimoriadne silný dokument o vzostupoch a pádoch jedného z najsilnejších nacistických pohlavárov i o tom, ako hlboko zakorenené a aké nemenné bolo zlo a čierno-biele videnie Tretej ríše.

Orgia

Čo znamenajú opustené topánky na brehu Dunaja? Sú svedectvom toho, ako obyčajní ľudia,niečí susedia, priatelia a známi v rámci svojej pracovnej doby znásilňovali, bili, týrali a vraždili svojich židovských spoluobčanov.

Denník Anny Frankovej

Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Tisovi poza chrbát (Jozef Hyrja)

Kniha Tisovi poza chrbát predstavuje príbehy odporu voči ľudáckemu režimu, ktoré pootvoria dvere do neprebádaného sveta malých aj veľkých hrdinských činov obyčajných ľudí. Slovenskí vedci a publicisti píšu o viac i menej známych osobnostiach...

Hľadanie zmyslu života (Viktor E. Frankl)

Psychiater Viktor Frankl prežil holokaust a píše o tom, ako a čo v ňom našiel.

Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu (Jeremy Dronfield)

Kniha podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Autor opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou „dobrých“ susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty. Je to pozoruhodné rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.
Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné, a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.

Hana (Alena Mornštajnová)

Je zima roku 1954 a deväťročná Mira sa napriek zákazu rodičov vyberie k rieke voziť sa na ľadových kryhách. Spadne do vody, čím sa jej neposlušnosť prezradí, a je za to potrestaná tým, že na rodinnej oslave nedostane zákusok. Nevinná príhoda z detstva však pre Miru znamená zásadný životný zvrat. Nasleduje tragédia, ktorá ju na dlhé roky pripúta k mĺkvej a depresívnej tete Hane a odhalí pohnutú rodinnú históriu, čo popláva ďalej s prúdom jej života ako ľadová kryha.

Príbeh, vychádzajúci zo skutočných udalostí, podáva Alena Mornštajnová v strhujúcom tempe a so zmyslom pre dramatickosť, až má čitateľ pocit, že sleduje napínavý film. Zostáva iba otázka, či sa kryha osudu nakoniec predsa len roztopí…

(nc)