• Kultúra
  • 15.12.2017 18:25

V SNM je výstava, ktorú ocenia milovníci hudby

0 0
Zdroj: SNM

Rozmanitosť pamiatok z fondu Hudobného múzea Slovenského národného múzea (SNM) predstavuje expozícia Klenoty z múzea s podtitulom Ako sa zbiera hudba.

Je v bratislavskom SNM a nie je výstavou o našich dejinách hudby. Upozorňuje na bohatstvo múzejného materiálu a jeho význam, je zdrojom informácií, poučenia i zábavy. 

"Hudobné múzeum spravuje vyše 134.000 zbierkových predmetov o hudbe a hudobnom živote s dôrazom na vzťah k Slovensku. Fond múzea je rôznorodý: hudobniny (rukopisy i tlače), predmety archívnej povahy, hudobné nástroje, zvukové záznamy, ikonografické zbierky, úžitkové, osobné, pamiatkové predmety vo vzťahu k osobnostiam alebo inštitúciám v kontexte s hudbou či reprodukčnými prístrojmi," informuje Zuzana Vášáryová zo SNM.

Zberu hudobných pamiatok sa v roku 1921 venoval Hudobnovedný seminár FFUK, od roku 1943 Ústav hudobnej vedy SAV. V SNM samostatné oddelenie vzniklo v roku 1965 a špecializované Hudobné múzeum si v roku 2016 pripomenulo štvrťstoročnicu. 

Pozostalosť významnej bratislavskej rodiny hudobného skladateľa Alexandra Albrechta (1885–1958) a jeho syna, muzikológa Jána Albrechta (1919–1996) patrí k rozsiahlym akvizíciám múzea. Históriu hudobného vzdelávania a výchovy dokumentujú pamiatky zo 17. až 20. storočia a pramene k budovaniu špecializovaného hudobného školstva na Slovensku po roku 1918: Hudobná škola pre Slovensko (1919), predchodkyňa Konzervatória, Hudobnovedný seminár na FF UK (1921) a Vysoká škola múzických umení (1949). 

Hudobné dianie dokumentujú osobné fondy skladateľov. Z moderne orientovanej generácie zakladateľov národnej hudby ide o Alexandra Moyzesa (1906–1984) a Eugena Suchoňa (1908–1993). Osobnosť Jána Cikkera (1911-1989) je zastúpená v osobnom fonde Štefana Hozu (1906–1982). Z generácie žiakov A. Moyzesa sú fondy Dezidera Kardoša (1914–1991), Ladislava Holoubka (1913–1994), Tibora Freša (1918–1987). Zo starších skladateľských generácií je pozostalosť Mikuláša Moyzesa (1872–1944), Štefana Németha-Šamorínskeho (1896–1975) aj pramene k tvorbe Mikuláša Schneidera-Trnavského (1881–1958), Viliama Figuša-Bystrého (1875–1937), Ladislava Stančeka (1898–1979), Jána Levoslava Bellu (1843–1936). 

Pamiatky Starej hudby dokumentujú vývoj hudobnej kultúry do 19. storočia a potvrdzujú fakt, že väčšina umeleckej hudby v Európe vznikla pre kresťanskú liturgiu. Najstaršie, od 13. storočia v pisárskych dielňach a charakterizuje ich benediktínske heslo modli sa a pracuj. Spomínaná je aj hudba vo farských kostoloch a svetská hudba v šľachtických rezidenciách. 

V 19. storočí sa v Európe šírilo spolkové hnutie pre zveľaďovanie spevu a hudby v chrámoch. Patrí k nim aj Cirkevný hudobný spolok pri Dóme sv. Martina v Bratislave, najvýznamnejšia hudobná inštitúcia na území Slovenska od svojho vzniku v roku 1833 do 20. rokov 20. storočia, ktorý sa podieľal aj na prezentácii diela Franza Liszta. 

Bratislavská pobočka československej spoločnosti Radiojurnal začala vysielať (1926) a jej súčasťou bol rozhlasový orchester, z ktorého vznikla Slovenská filharmónia (1949). Rozvoj hudby v divadelnej kultúre začala Opera Slovenského národného divadla (1920). Český folklorista Karel Plicka nakrútil prvý slovenský celovečerný zvukový film Zem spieva (1933). Ľudové piesne sa stávali objektom úprav a podnietili založenie profesionálneho telesa Slovenský ľudový umelecký súbor (1949). 

Múzeum má vzácnu zbierku ľudových aj umeleckých hudobných nástrojov. Z nedávnych akvizícií je pozoruhodná pozostalosť džezmena Jozefa Doda Šošoku. 

Menej je zastúpená populárna hudba, kde dominuje slovenské tango. Zbierkový fond múzea tvorí veľká fonotéka – od prvých záznamov pre mechanické hracie stroje cez fonovalce, šelakové a vinylové platne až po digitálne nosiče. 

(TASR)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.