FOTO Najkrajší výhľad v Bratislave: Horný hrad na Devíne je po rokoch opäť prístupný verejnosti

Takto Devínsky hrad určite nepoznáte. Po deviatich rokoch opäť sprístupnili horný hrad, z ktorého sa vám naskytne asi najromantickejší a najkrajší výhľad, aký nájdete v hlavnom meste. Pozrite si naše fotografie objektu, ktorý prešiel rozsiahlou rekonštrukciou.

Hlavné mesto úspešne ukončilo projekt „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“, ktorý bol uzavretý od jesene 2008. Projekt bol realizovaný od novembra 2014 do apríla 2017. V rámci rekonštrukcie sa pamiatkovo obnovil exteriér horného hradu, stredná a horná terasa a prístupová trasa zo stredného hradu na citadelu. Obnovila sa a zatraktívnila aj expozícia v jaskynných priestoroch hradného brala. Na hornom hrade teda môžete vstúpiť do jaskyne, v ktorej sa nachádza expozícia približujúca dejiny hradu v 13. až 20. storočí.

Z horného hradu vidíte ako na dlani malebnú mestskú časť Devín, sútok Dunaja a Moravy, krásne upravené políčka v susednom Rakúsku a pokochať sa môžete i pohľadom na Devínsku Kobylu. Pod sebou máte taktiež nižšie objekty hradu, ktoré ste z tejto vtáčej perspektívy ešte asi nevideli. Cesta nahor je bezpečná, kráčate po pevných schodoch a spevnenom povrchu, nemusíte sa obávať ani znečistenia obuvi. Nádvorie horného hradu je priestranné, takže sa budete môcť v pokoji venovať prehliadke okolia, je tu dokonca nainštalovaný i ďalekohľad. 

Slávnostného otvorenia horného hradu sa zúčastnil aj charge d´affaires nórskeho veľvyslanectva v Bratislave Per Oystein Vatne a námestníčka primátora Ľudmila Farkašovská „Národná kultúrna pamiatka Devín je jednou z najvýznamnejšícha, ktoré Bratislava má. Preto som rada, že sme potrebné peniaze na rekonštrukciu získali z Finančného mechanizmu EHP a Nórska a mohli sme po rokoch znovu sprístupniť horný hrad aj pre verejnosť,“ povedala  Farkašovská. Dodala, že hrad Devín je obľúbenou destináciou mnohých Bratislavčanov a turistov, preto pokladá za veľmi dôležité, aby táto nádherná pamiatka opäť plnohodnotne slúžila svojim návštevníkom.

Na rekonštrukcii sa podieľali aj horolezci, ktorí odstraňovali z brala náletové dreviny. Vzhľadom k tomu, že materiál sa vynášal na horné nádvorie ručne, boli rekonštrukčné práce náročné aj pre robotníkov. Do priestorov jaskynnej výstavy museli vyniesť kameň s erbom Garajovcov vážiaci 300 kilogramov, čo dalo zabrať aj šiestim chlapom.

„Inštalovaná expozícia o vývoji hradu Devín v stredoveku, ktorá bude doplnená o geologickú históriu brala, je oddnes otvorená pre všetkých návštevníkov. Nálezy z obdobia stredoveku sú  doplnené o unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr starých 16 miliónov rokov s pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale,“ informoval o expozícii v jaskynných priestoroch horného hradu Peter Hyross, riaditeľ Mestského múzea Bratislavy, ktoré sa podieľalo na príprave tohto projektu.  

Na obnovu hradu Devín získalo hlavné mesto v roku 2014 peniaze  z programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“ financovaného z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu. Cieľom projektu bolo sprístupniť verejnosti hornú časť hradu s expozíciou v jaskynných priestoroch, ktoré boli uzavreté od roku 2008. „Na skalnom brale bolo inštalovaných viacero trhlinomerov, ktoré automaticky zaznamenávajú zmeny stability skalných blokov,“ informoval Vladimír Gašperák, riaditeľ mestskej organizácie Generálny investor Bratislavy, ktorá na projekte tiež participovala.

Celkové náklady na projekt sú v hodnote 517 376 eur, pričom sú spolufinancované grantom FM EHP a Nórska vo výške max. 439 770 eur, a hlavné mesto sa na projekte podieľalo sumou 77 606 eur. Hlavné mesto v júni 2016 navýšilo vlastné rozpočtové prostriedky o takmer 230 000 eur na financovanie  tzv.  2. etapy projektu, realizovanej od polovice roka 2016 do konca roka 2017. Mesto tak celkovo investuje do znovu sprístupnenia hradu vyše 305 000 eur.

História rekonštrukcie:

Uzavretie horného hradu a archeologický výskum 2008 – 2010

Uzavretie horného hradu (september 2008) bolo spôsobené vznikom trhliny v hradbovom múre nad kamenným prístupovým schodiskom. Trhlina bola niekoľko mesiacov monitorovaná a odborná komisia konštatovala, že dochádza k zmenám, ktoré by mohli viesť k nekontrolovanej deštrukcii hradby. Nakoľko tadiaľ vedie jediná prístupová cesta, komisia rozhodla z dôvodu bezpečnosti návštevníkov horný hrad uzavrieť. 

Za poškodeným múrom sa nachádzala zatrávnená terasa, z ktorej bolo nevyhnutné vyťažiť zeminu až na skalné podložie, kvôli odľahčeniu tlaku na múr. Nakoľko na strednej terase nebol v minulosti realizovaný archeologický výskum, bolo nutné k nemu pristúpiť. Výskum trval v rokoch 2008 – 2009 a odkryl tu viacero, dovtedy neznámych historických murív zo 14. – 17. storočia, ktoré sú verejnosti prezentované. 

Rekonštrukcia horného hradu v roku 2010 si vyžiadala aj odstránenie dlažby na hornej terase, pod ktorou sa našli ďalšie historické objekty z 13. – 17. storočia. Archeologický výskum horného hradu bol ukončený v apríli 2010. 

V rámci rekonštrukčných prác sa v exteriéri horného hradu demontovali všetky drevené prvky, ktoré boli v havarijnom stave. Z plánovaných rekonštrukčných prác sa podarilo do apríla 2010 zrealizovať opravu poškodeného muriva hradby, archeologický výskum a výmenu dreveného mosta cez šijovú priekopu za kovový. Na jar 2010 boli z dôvodu nedostatku financií pozastavené všetky rekonštrukčné práce.

História a zaujímavosti horného hradu

Kamenný stredoveký hrad bol postavený na skalnom brale najneskôr v druhej polovici 13. storočia. Nie je však vylúčené, že to bolo krátko po zničení a vypálení hradu v roku 1233. Najstaršou stavbou na hornom hrade bola valcová veža, v ktorej strede sa nachádzal vstup do jaskynných priestorov v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny tu vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom. Pravdepodobne pri výstavbe horného hradu v 13. storočí boli objavené a umelo osekané do väčších priestorov, ktoré mohli slúžiť ako útočisko a skladovacie priestory. Jaskynné priestory boli opäť objavené v roku 1990.

Hrad Devín bol kráľovským pohraničným hradom, ktorý bol prepožičiavaný významným uhorským šľachtickým rodom (Garayovci, páni zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Pálfyovci). V roku 1529 na hrad zaútočili Turci, ktorí postupovali k Viedni. Hrad nedobyli, ale vypálili mestečko Devín aj s kostolom. Horný hrad bol v 15. – 17. storočí viackrát prestavaný a rozšírený.

V roku 1809 hrad Devín podmínovali vojaci Napoleonovej armády a vyhodili ho do povetria. Do Dunaja sa zrútili celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Hrad Devín už v tom čase nemal vojenskú posádku ani žiadny vojenský význam a dôvody jeho zničenia (rovnako ako neďalekého hradu Pajštún) zostávajú neznáme. 

V roku 1896 sa v Uhorsku konali veľkolepé oslavy tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Ich súčasťou bola aj výstavba siedmich pomníkov. Jeden z nich bol postavený na Devíne. Pri jeho výstavbe boli opäť zničené ďalšie časti horného hradu.

Devínsky pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Opieral sa o štít s reliéfom uhorského štátneho znaku a v pravej ruke držal voľne spustenú šabľu. Tento 22 metrov vysoký monument slávnostne odhalili 18. októbra 1896. Po vzniku prvej Československej republiky bol pomník ako symbol „uhorského jarma“ zničený – 12. januára 1921 presne napoludnie ho vyhodila do povetria skupina slovenských legionárov. 

Poslední majitelia – Pálffyovci 25. mája 1932 predali Devínsky hrad Československej republike za symbolických 1 000 korún.

Hrad navštívi ročne viac ako 100-tisíc návštevníkov z domova i zahraničia. V roku 2016 zaznamenal hrad Devín rekordnú návštevnosť 175-tisíc návštevníkov.

(ms, Foto: ms)