Portréty a leningradské dni Andreja Reisera

Fotograf Andrej Reiser svojou výstavníckou činnosťou doslova a do písmena napĺňa staré známe: Nikto nie je doma prorokom. Prešiel kus sveta, kým zakotvil aj v domovine a jeho výstava inštalovaná v Pálffyho paláci na Panskej 19 nesie príznačný názov Andrej Reiser - Prvýkrát na Slovensku.

Premiérový krok fotografa smerom k svojej domovine bol úspešný. Rodený Žilinčan odišiel so svojou rodinou v roku 1969 do Nemecka a tu vyštudoval fotografiu na prestížnej škole v Essene. Od roku 1994 žije v Prahe. Na otázku Prečo? nepozná a ani nehľadá odpoveď. „Tak to vyšlo,“ odpovedá na otázky o svojich životných putovaniach po rôznych mestách Európy. Na výstave v Pálffyho paláci Andrej Reiser vystavuje dva tematické okruhy. Fotografie s názvom Posledné dni Leningradu zachytávajú prelomové obdobie dní, keď sa z Leningradu za jednu noc stal opäť Petrohrad. Fotograf zachytil množstvo spôsobov, akým sa dá nadšene osláviť, alebo aj smutne prijať fakt, že nastávajú staronové časy. Na reportážnych fotkách fotografa - novinára sa však nepochybne nájdu aj ľudia, ktorí si historické zmeny vôbec nevšimli. Sú to tí, ktorí v nemom tichu slabo osvetlenej izby so špinavými stenami čakajú na svoju dávku alebo posledný bozk nádeje - od prostitútky. Aj taký je svet Andreja Reisera.

Cyklus s názvom Portréty predstavuje 42 portrétov známych osobností zo sveta umenia. „Politikov nefotím. Politik, ktorý má čas, nie je dobrý politik a ja potrebujem na fotenie aspoň dve hodiny,“ hovorí fotograf. „Fotiť portrét je súboj medzi dvoma ľuďmi. Fotograf chce z človeka, ktorého fotí, dostať práve to, čo on chce silou mocou zatajiť. Ak sa vám to podarí, vyhrali ste! Máte dobrý portrét.“ Tento súboj je niekedy ťažký a to je dôvod na to, prečo Reiser fotenie portrétov miluje aj nenávidí. Víťaza nikdy nemôžete tipovať dopredu. Neplatia tu žiadne pravidlá, zakaždým sú iné. O tom, kto v nich víťazí na výstave Andreja Reisera, príďte sa presvedčiť do 8. januára.