Dvaja muži pod posteľou a žena v izbe

Ruský spisovateľ F. M. Dostojevskij mal presne dvadsaťosem rokov, keď bol vďaka udaniu tajného agenta uväznený v Petropavlovskej pevnosti a odsúdený na trest smrti. Už stál pred popravčou čatou, keď mu oznámili cárovu milosť a odsedel si „len“ pár rokov väzenia. Do tohto strastiplného obdobia stihol napísať niekoľko poviedok a noviel, medzi ktoré patrí aj poviedka Cudzia žena a muž pod posteľou.

Dostojevskij v mladosti navštevoval spoločenskú smotánku a salóny, kde videl, v akej pretvárke žijú ľudia, ktorí používajú rozhovor len ako nafúknutú bublinu prospešnú na preklenutie času. Poznal faloš strednej spoločenskej vrstvy, a nielen tej, a napísal o tom satirickú komédiu Cudzia žena a muž pod posteľou. Režisér divadelného predstavenia s rovnomenným názvom Vladimír Strnisko si myslí, že téma poviedky je ako stvorená pre našu súčasnosť. Opäť nanovo ho uchvátil Dostojevského text, ktorý považuje sám osebe za muzický s prídavkom množstva poézie, a spolu s dramaturgom Petrom Pavlacom, inšpirovaní ďalšími Dostojevskými románmi, pripravili dramatizáciu poviedky pre Činohru SND v DPOH.

Robert Roth, hlavný predstaviteľ podvádzaného štátneho tajomníka Šabrina, dostal opäť šancu aby ukázal svoj ďalší rozmer, schopnosť komediálneho herectva, ktoré však dáva divákom aj možnosť zamyslieť sa nad hodnotami, dôležitými či menej podstatnými, pre život. Je totiž veľmi ťažké predstaviť si filozofa Dostojevského bez hlbokých myšlienok a tejto nutnosti sa, chvalabohu, nevyhla ani jeho poviedka Cudzia žena... Robertovi Rothovi tak do repertoáru pribudla postava, ktorá popri Besseho Riaditeľoch na Malej scéne, uspokojuje jeho herecké ambície a považuje ju za svoju ďalšiu „srdcovú záležitosť“. Najmä ak sa k nemu vo výbornom hereckom duete pridá Tomáš Maštalír a vytvoria dvojicu podvádzaných, zúfalých a najmä smiešnych mužov, ktorí si však aj vďaka tomu, že sa šialene boja samoty, nikdy nechcú priznať pravdu.

Na scéne sa striedajú manželské a nemanželské páry, kde každý s každým spí, každý podvádza a je podvedený a každý sa snaží prežiť za cenu klamstva, lebo s pravdou sa dosť ťažko žije. Postavu koketnej radodajky Glafiry s nutnou dávkou ženskej rozšafnosti stvárnila Monika Hilmerová, lekára, dokonalého znalca života s rozmachom hrá František Kovár, ďalšieho podvedeného smiešneho muža stelesňuje Emil Horváth a výsledkom je smutno-smiešna zmes humoru a filozofie v divadelnom podaní, ktoré si nepochybne zaslúži pozornosť.