Figarova svadba podľa Martina Hubu

Aj keď skutočný prelom v tvorbe Wolfganga Amadea Mozarta prišiel až v roku 1787, keď premiérou Dona Giovanniho veľkým gestom priblížil svet opery k ideálu hudobného divadla, premiéra jeho opery Figarova svadba zaznamenala presný zásah do cieľa, a to nielen v kontexte spoločensko-politických zmien druhej polovice 18. storočia, ale aj bravúrnou partitúrou, ktorá uchvátila samotného cisára.

A to napriek tomu, že panovník Jozef II. bol spočiatku veľkým odporcom uvedenia komickej trilógie Pierra-Augustina Carona, zvaného Beaumarchais. Jej súčasťou bola aj časť Bláznivý deň alebo Figarova svadba. Jozef II. jej obsahu vyčítal lascívnosť, frivolnosť a uctievanie voľných mravov. Napriek tomu sa dvorný básnik Lorenzo da Ponte chopil pera a Mozart nemohol urobiť nič lepšie, len sa spolčiť s ním, aby na svet mohlo prísť jedno z jeho najznámejších diel - Figarova svadba. Spočiatku pracovali potajomky. Až neskôr da Ponte využil svoj vplyv a rozptýlil všetky cisárove obavy. A tak mohla Opera SND uviesť 2. a 3. júna premiéru Figarovej svadby, aby práve týmto spôsobom vzdala hold v čase prvého uvedenia diela, v roku 1786, 30-ročnému hudobnému géniovi.

Réžie sa chopil činoherný režisér Martin Huba, aby zase on vzdal hold svojej matke, známej opernej speváčke Mimi, ktorá vo Figarovej svadbe spievala všetky sopránové party od Barbariny cez Zuzanku až po Grófku. Nielen fakt, že vyrastal v umeleckom prostredí plnom tónov, prinútil Martina Hubu režírovať operu. Stručne povedané „...tam, kde sa končí slovo, nastupuje poézia. A keď dochádza dych poézii, nastupuje hudba.“ To je ten pravý dôvod, prečo Martina Hubu fascinuje opera. V jeho réžii si svoje party zahrajú a odspievajú Martin Babjak, Ján Ďurčo, Dalibor Jenis, Pavol Remenár, Helena Kaupová, Adriana Kohútková, Yvetta Tannenbergerová, Eva Hornyáková, Jana Bernáthová, Adriana Kučerová, Katarína Šilhavíková, Gustáv Beláček, Martin Malachovský, Denisa Hamarová, Terézia Kružliaková, Denisa Šlepkovská a ďalší. V hudobnom naštudovaní dirigenta Jaroslava Kyzlinka scénu pripravil Jozef Ciller, kostýmy Milan Čorba. A to všetko preto, aby grófov komorník Figaro obhájil svoju lásku k Zuzanke a so cťou odzbrojil chlípneho grófa, ktorý si ešte pred dvoma storočiami mohol nárokovať na potupné právo prvej noci. Príďte si do Opery SND vypočuť, ako to dopadlo.