Marec v bratislavskej Mestskej knižnici patrí deťom

Marec je už tradične mesiacom knihy, preto nás zaujímalo, čo pre bratislavských čitateľov pripravila Mestská knižnica. Spýtali sme sa na to jej riaditeľa Juraja ŠEBESTU.

- V marci u nás dominuje program pre deti, či už sú to pravidelné podujatia ako prednášky pre žiakov 1. stupňa základných škôl tentoraz na tému Zem a história života, čitateľská súťaž Čítame s Osmijankom alebo cyklus Čítanie pre najmenších. Program pre deti a mládež vrcholí počas Týždňa slovenských knižníc, u nás najmä v piatok 30. marca, keď bratislavské knižnice organizujú Jarný maratón s knihou. Vybraný titul sa číta celý týždeň, každý deň v inej knižnici. Tento rok to bude kniha Škola za rohom od Romana Brata. V ten istý deň program pokračuje medzinárodným projektom Noc s Andersenom, keď deti prežijú rozprávkovú dobrodružnú noc v knižnici. Dospelým je venované stretnutie s Futurologickou spoločnosťou Slovenska, kde sa k téme Budúcnosť globalizácie sveta a Slovenska vyjadrí spisovateľ Anton Hykisch. V marcovom Kine pre nevidiacich a slabozrakých premietneme český film Horem pádem. Ide o špecializovanú projekciu s hlasovým komentárom pre zrakovo postihnutých. Okrem týchto podujatí máme dve nové výstavy: v spolupráci s VŠVU výstavu Rastislava Podhorského pod názvom Zametené (Nehybný v nehybnom) v Galérii Artotéka na Kapucínskej 1, a Bratislavu v rozprávke, výber zo súťažných prác žiakov bratislavských škôl v Úseku literatúry pre deti a mládež na Kapucínskej 3.

Majú dnes v čase, keď sa život stále viac elektronizuje, Bratislavčania ešte záujem o knihy z knižnice?

- Majú, no mysleli sme si, že vďaka kríze čitateľov pribudne. V skutočnosti sa držíme niekde okolo osem a pol tisíca registrovaných čitateľov ročne. Paradoxne, máme viac výpožičiek i návštev, vrátane návštevníkov kultúrnych podujatí. Tiež ešte stále pribúda používateľov internetu na počítačoch prístupných pre verejnosť. Sme radi, že stúpa aj návštevnosť webovej stránky a online katalógu. Z hľadiska knižnice sa zatiaľ nejaký rozmach elektronických kníh, najmä beletrie, nekoná. To sa však môže zmeniť, hoci slovenský trh je malý, a podľa nášho odhadu sa to nestane v krátkom čase. Súvisí to aj s návykmi, najmä menších detí, seniorov a starších dospelých. Situáciu s e-knihami na Slovensku však budeme sledovať. Kto vie dnes povedať, ako rýchlo sa zmení pomer klasických kníh a elektronických, čo a kedy bude prevažovať? Ako sa bude ponuka e-kníh s pôvodnou literatúrou rozširovať, knižnice budú musieť na to adekvátne reagovať.

Kto najčastejšie chodí do mestskej knižnice - deti, mladí, starší?

- Našu knižnicu navštevujú všetky vekové skupiny čitateľov, od najmenších detí (niekedy aj do 3 rokov ) s rodičmi, žiaci a študenti všetkých typov škôl, aktívna pracujúca populácia aj seniori. Najčastejšie však k nám zavítajú tí, čo majú najviac času na návštevu knižnice, a to sú deti a seniori. Hneď za nimi sú poslucháči vysokých škôl, ktorí potrebujú literatúru k štúdiu. Z hľadiska počtu registrovaných čitateľov je zaujímavé, že najväčšiu skupinu tvoria aktívni pracujúci, ktorí však knižnicu navštevujú menej často.

Koľko má mestská knižnica stálych čitateľov, čo vyhľadávajú najčastejšie?

- Mestská knižnica má vyše 8 400 stálych registrovaných čitateľov, knižnicu ročne navštívia takmer 100 000 krát a vypožičajú si vyše 255 000 dokumentov (najviac sa požičiavajú knihy a časopisy). Študenti najčastejšie vyhľadávajú literatúru ku štúdiu, dospelí a dôchodcovia si radi požičiavajú beletriu a periodiká.

Mesto aj mestské príspevkové organizácie už druhý rok hospodária so zníženým rozpočtom - ako sa prejavuje v chode mestskej knižnice - šetríte na nákupe nových kníh?

- Opakované zníženie rozpočtu nás zasiahlo podstatne. Museli sme aj prepúšťať, aj máme menej peňazí na nákup kníh a prevádzku celkovo. Hoci sme v rámci Bratislavy stále najväčšia verejná knižnica, v porovnaní napr. s Petržalkou alebo Starým Mestom máme o polovicu menej prostriedkov na nákup literatúry, keď to prepočítame koeficientom na jedného čitateľa. Niektoré priestory Mestskej knižnice sú naozaj v dosť zlom stave, momentálne najmä na Úseku odbornej literatúry na Klariskej 16. Za normálnych okolností sme boli schopní zrealizovať aspoň nejakú väčšiu maľovku či vymeniť staré svietidlá na jednom poschodí, ale to je minulosť. Ani nehovorím o neukončenej rekonštrukcii pivničných priestorov na Klariskej, kde už pár rokov mohol fungovať klub pre kultúrne a spoločenské podujatia. Prevádzka Mestskej knižnice v dnešnej podobe a rozsahu visí na vlásku. Krízu cítime poriadne, tak isto veľkú zadlženosť mesta.

Mestská knižnica organizuje aj burzy kníh - aký je o ne záujem? antikvariáty sú dnes totiž plné použitých kníh a ďalšie nevykupujú...

- Neviem presne, ako sú na tom dnes antikvariáty, ale o našu burzu bol každý rok veľký záujem. Dokonca taký, že musíme vyzývať ľudí, aby nám knihy aj darovali. Spočiatku sme predávali len publikácie vyradené z nášho fondu a z fondov spolupracujúcich knižníc - Staromestskej knižnice, Knižnice Ružinov, Knižnice Bratislava - Nové Mesto a Miestnej knižnice Petržalka, ku ktorým sa niekedy pridali aj iné knižnice, napr. Ústredná knižnica SAV či Ústredná knižnica Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Predpokladám však, že ten záujem je spôsobený aj cenou kníh na burze: dosiaľ to bolo 30 centov za kus, tento rok uvažujeme o cene 40 centov za jednu knihu. Osvedčil sa nám model začať už počas pracovného týždňa, takže aj tento rok burzu otvoríme na nádvorí na Klariskej 16 už vo štvrtok 19. apríla. Burza potrvá do stredy 25. apríla.

Zhováral sa Radoslav Števčík
NÁŠ ROZHOVOR