Na Šafárikovom námestí môže byť galéria a múzeum zamerané najmä na fotografiu

Vybudovať a prevádzkovať na Šafárikovom námestí múzeum a galériu Camera Obskura so zameraním na udalosti spojené s 21. augustom 1968 je jedným z cieľov rovnomennej neziskovej organizácie.

Ústredným motívom expozície by mala byť tvorba fotografa Ladislava Bielika, najmä jeho svetoznáma fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom, ktorá vznikla počas tragických udalostí v roku 1968 pred Univerzitou Komenského na Šafárikovom námestí.

Projekt múzea a galérie Camera Obskura ráta s vybudovaním dvojpodlažného podzemného výstavného priestoru situovaného neďaleko miesta, kde vznikol spomenutý legendárny záber. Projekt múzea a galérie plne rešpektuje pôvodnú funkciu mestského parku, ktorý by mal existovať v tomto dnes zanedbanom priestore v blízkosti miesta, kde stávalo medzičasom zbúrané bistro Kazačok a kde dnes sú provizórne búdky a stánky rýchleho občerstvenia. Jeho nadzemná časť preto nie je veľká, projekt ráta s tým, že ťažisko priestorov sa bude nachádzať v podzemí. Na prvom podzemnom podlaží chce nezisková organizácia Camera Obskura formou trvalej expozície prezentovať významné dokumentárne bloky od viacerých autorov mapujúcich významné udalosti 20. storočia.

Základným pilierom expozície má byť fotografický dokument Ladislava Bielika, dopĺňať by ho mali zábery svetoznámeho vojnového fotoreportéra Roberta Capu (vlastným menom Endre Ernő Friedman), kozmonauta Eugena Andrewa Cernana, dvorného fotografa skupiny Beatles Deza Hoffmanna a štátnika Milana Rastislava Štefánika. Druhé podzemné podlažie má ponúknuť návštevníkom pravidelné výstavy fotografií svetových i slovenských fotografov. Galéria by mala prezentovať aj médiá ako film, video či iné multimediálne a interaktívne formy.

Pozemok, na ktorom by múzeum a galéria mohli vyrásť, je posledné dva roky majetkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Predtým patril ministerstvu obrany, ktoré ho zdedilo od ministerstva vojny. To na ňom prevádzkovalo až do konca druhej svetovej vojny ženijné kasárne v bývalom paláci prvého bratislavského kníhtlačiara Landerera.

Pred viac ako desaťročím tu mal vyrásť komplex kancelárskych budov, necitlivý projekt zastavilo petičné hnutie obyvateľov. Odvtedy chýba jasná urbanistická, architektonická i dopravná koncepcia tohto priestoru, a tak stále nie je jasné, čo bude s námestím a jeho parkmi, ani to, či si zachovajú svoju polohu v centre Bratislavy a budú slúžiť všetkým obyvateľom.