Na cintorínoch je pochovaných mnoho osobností

Počas Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých sa mnoho Bratislavčanov, ale aj návštevníkov hlavného mesta pristaví pri hroboch známych osobností. Na miestnych cintorínoch našlo miesto posledného odpočinku mnoho významných ľudí spoločenského, kultúrneho či politického života.

V Slávičom údolí je pochovaný aj Ondrej Nepela

Rozlohou najväčší je cintorín Slávičie údolie, založený v roku 1912. Pôvodne na ňom pochovávali iba chudobných obyvateľov Bratislavy, a preto sa nazýval aj cintorínom chudobných. Počas prvej svetovej vojny tu ukladali do hrobu tiež vojakov.

Maliar Janko Alexy (1894-1970) patril popri Martinovi Benkovi a Ľudovítovi Fullovi k zakladateľom novodobého slovenského výtvarného umenia. Výrazne sa zaslúžil aj o rekonštrukciu Bratislavského hradu. Venoval sa tiež literárnej a publicistickej činnosti. Benka je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine a Fulla v rodinnej hrobke v Ružomberku.

Pod pseudonymami Mária Hlavatá či Ján Kovaľ pôsobila poetka, prozaička a dramatička Krista Bendová (1923-1988). V 50. rokoch písala spolu so svojím vtedajším manželom Jánom Kostrom knihy pod autorským menom Kristián Benko. Známa je predovšetkým ako autorka literatúry pre deti a mládež. Spolu s ňou je v Slávičom údolí pochovaný i básnik, prekladateľ, esejista, autor poézie pre deti a jeden z najväčších lyrikov slovenskej poézie Ján Kostra (1910-1975).

Svoj hrob tu má tiež jeden zo zakladateľov a budovateľov slovenského profesionálneho divadla Ján Borodáč (1892-1964). Pôsobil i ako režisér, dramaturg a umelecký šéf Činohry Slovenského národného divadla. Ľudia môžu zapáliť sviečku aj tvorcovi opery Juraj Jánošík či Obliehanie Bystrice Jánovi Cikkerovi (1911-1989). Ladislav Dérer (1897-1960) bol zakladateľom Slovenskej akadémie vied a je po ňom pomenovaná Fakultná nemocnica s poliklinikou na Kramároch. Patril k popredným vedcom a vysokoškolským učiteľom a bol jeden z prvých profesorov Slovákov na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Z významných športovcov sú tu pochovaní Vladimír Dzurilla (1942-1995), Ondrej Nepela (1951-1989), Dušan Pašek (1960-1998) či Leopold Šťastný (1911-1996). Majster sveta z rokov 1972, 1976 a 1977 Dzurilla patrí medzi slovenských hokejistov s najväčším počtom medailí z vrcholových podujatí. Nepela je víťazom olympijských hier v Sappore v roku 1972. Po trojnásobnom majstrovi sveta v krasokorčuľovaní pomenovali zimný štadión v Bratislave. Držiteľ štyroch medailí z majstrovstiev sveta a strieborného kovu zo zimnej olympiády v Sarajeve Pašek je tretím najúspešnejším kanonierom v československej reprezentácii. Pod vedením Šťastného získal predchodca dnešného Slovana Bratislava Sokol NV titul majstra Československa.

K známym osobnostiam, ktoré odpočívajú na najväčšom bratislavskom cintoríne patrí tiež politik Alexander Dubček (1921-1992), herci Jozef Króner (1924-1998), Mikuláš Huba (1919-1986), Ivan Krajíček (1940-1997) či maliari Maximilián Schurmann (1890-1960), Eugen Lehotský (1909-1970), ako aj Vincent Hložík (1919-1997).

Známe osobnosti sú pochované aj na Ružinovskom cintoríne

Jedno z najmladších bratislavských pohrebísk sa nachádza vo Vrakuni. Napriek tomu je známe pod názvom Ružinovský cintorín. Založený bol v roku 1972.

Rovnako sem smerujú kroky mnohých ľudí, ktorí si chcú pri hroboch pripomenúť pamiatku známych tvárí slovenského verejného života. Svoje miesto posledného odpočinku tu našiel futbalista Peter Dubovský (1972-2000), ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Reale Madrid aj Reale Oviedo. Tragicky zahynul po páde zo skaly v Thajsku. Víťaz Bratislavskej lýry z roku 1974 Karol Duchoň (1950-1985) bol jedným z najvýraznejších slovenských spevákov. Pred dvoma rokmi získal in memoriam Aurela za celoživotný prínos do hudobnej kultúry SR.

Pochovaný je tu i národný umelec a prvý riaditeľ Slovenskej filharmónie, ktorý patril medzi najvýznamnejšie skladateľské osobnosti minulého storočia Dezider Kardoš (1914-1991). Pod pseudonymami Daniel Jozef či Elo Strmina pôsobil básnik Július Lenko (1914-2000). Bol redaktorom vydavateľstva Tatran a spolu s maliarom Jankom Alexym založili múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Iba minulý rok pribudol na cintoríne Ružinov kríž s menom herca a komika Michala Slivku (1929-2007). Dlhoročný partner herečky Maje Velšicovej zostáva v povedomí ľudí ako predstaviteľ mnohých rozhlasových, televíznych a filmových postáv. Bol tiež zakladajúcim členom bratislavského Tatra kabaretu.

Sviečky môžu ľudia zapaľovať tiež pri hrobe Štefana Uhra (1930-1993). Slovenský režisér a scenárista má na konte také filmy ako Panna zázračnica, Pásla kone na betóne či Slnko v sieti.

Na Martinskom cintoríne je pochovaný aj Dominik Tatarka

Martinský cintorín v Bratislave vysvätili v roku 1919 a zo začiatku mal byť najväčším miestom posledného odpočinku slovenskej metropoly. Keďže mesto sa rozrastalo, jeho pôvodná plocha sa postupne zmenšovala. Dnes z nej zostala necelá tretina. Po druhej svetovej vojne tu začali pochovávať aj popravených odsúdencov.

Na tomto pietnom mieste podobne ako na ostatných bratislavských mestských cintorínoch sú pochované významné osobnosti. Jedným z nich je český astronóm Záviš Bochníček (1920-2002), ktorý pôsobil dlhé roky na Slovensku. Bol tiež riaditeľom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Leží tu i autor piesní Rodný môj kraj, Dedinka v údolí, Tak nekonečne krásna či Marína. Gejza Dusík (1907-1988) bol priekopníkom slovenskej populárnej hudby. V Bratislave pôsobila ďalšia osobnosť s českými koreňmi. Spevák Arnold Flögl (1885-1950) bol okrem iného sólistom opery Slovenského národného divadla.

František Krištof Veselý (1903-1977) bol spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom spoluzakladateľom slovenskej operety. Rovnako pomáhal zakladať niekdajšiu Hudobnú komédiu Novej scény, kde pôsobil ako šéf a režisér. Viktor Kubal (1923-1997) je významným predstaviteľom slovenského a svetového animovaného filmu. Zaraďuje sa k tvorcom modernej karikatúry, zväčša bol nielen autorom výtvarných a animovaných návrhov, ale tiež autorom námetu, scenára a režisérom.

Svoj hrob tu má i zaslúžilý umelec a držiteľ Národnej ceny SR in memoriam Dominik Tatarka (1913-1989), ktorý patrí medzi predstaviteľov modernej slovenskej prózy.

Donedávna bol Martinský cintorín miestom posledného odpočinku Jozefa Tisa (1887-1947). Po tom, ako výsledky genetických testov potvrdili, že telesné pozostatky v hrobe skutočne patria prezidentovi prvej Slovenskej republiky, previezli ich do Nitry. Uložené sú v kanonickej hrobke na Nitrianskom hrade.

V urnovom háji je pochovaných mnoho hercov

Bratislavské Krematórium sa podľa odborníkov považuje za najlepšie dielo povojnovej architektúry na Slovensku. Projektoval ho architekt Ferdinand Milučký. Svoju prevádzku vrátane urnového hája začalo v roku 1969. Od toho obdobia bolo spopolnených 103.700 zosnulých a nachádza sa tu približne 11.000 urnových miest. Prevažná časť zariadenia je ešte pôvodná, na budúci rok plánuje pohrebníctvo hlavného mesta Marianum vymeniť starý vodovodný rozvod.

Svoje miesto posledného odpočinku tu majú herci Samuel Adamčík (1904-1984), Andrej Bagar (1900-1966), Paľo Bielik (1910-1983), František Dibarbora (1916-1987) či Martin Gregor (1906-1982).

Adamčík vystupoval na doskách Novej scény ako aj Slovenského národného divadla (SND). Objavil sa napríklad vo filmoch Vlčie diery, Drevená dedina, Posledná bosorka, Dáždnik svätého Petra, Kapitán Dabač, Majster kat či v Tisícročnej včele. Bagar sa považuje za jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla. V roku 1945 ho vymenovali za štátneho intendanta slovenských divadiel a umeleckého SND. Ako predseda konkurznej komisie vyberal hercov do Nitrianskeho krajového divadla, to sa v máji 1979 premenovalo na divadlo Andreja Bagara. Bielik zažiaril v kinematografii v roli Juraja Jánošíka, v réžii Martina Friča. Následne pôsobil v Slovenskom národnom divadle a neskôr sa dal na režisérsku dráhu. Známe sú jeho filmy Vlčie diery, Majster kat, Traja svedkovia alebo V piatok trinásteho. Okolo 200 postáv stvárnil na javisku SND František Dibarbora. Okrem toho vystupoval aj v iných divadlách, filme, televízii či rozhlase. Prvá snímka, v ktorej sa objavil, bola Neporazená armáda, v ďalších spolupracoval i s Paľom Bielikom. Martin Gregor musel opustiť SND pre svoj židovský pôvod. Po 2. svetovej vojne, počas ktorej bol v niekoľkých koncentračných táboroch, sa tam opäť vrátil. Istý čas bol riaditeľom SND, viedol činohru a taktiež sa angažoval pri založení Rozhlasového hereckého súboru.

V urnovom háji je pochovaný aj významný grafik a ilustrátor Albín Brunovský (1935-1997), ktorý bol hlavným predstaviteľom fantazijného realizmu druhej polovice 20. storočia. Ilustroval množstvo kníh pre deti a mládež.

Z politikov tu majú hrobové miesto Vladimír Clementis (1902-1952), Ladislav Novomeský (1904-1976), ako aj Karol Šmidke (1897-1952). Clementis bol koncom 40. rokov 20. storočia ministrom rezortu zahraničných vecí, pričom riadil repatriáciu maďarského obyvateľstva zo Slovenska. V USA, kde sa ako vedúci československej delegácie zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN, sa dozvedel, že mu hrozí zatknutie. Po návrate v roku 1951 ho uväznili a v ďalšom roku odsúdili a popravili. O 11 rokov neskôr ho rehabilitovali. Novomeský sa okrem svojej publicistickej činnosti zapájal tiež do politickej oblasti. Stal sa členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska, bol spolutvorcom Vianočnej dohody a podpredsedom Slovenskej národnej rady. V roku 1950 ho z politických dôvodov zbavili všetkých funkcií a o štyri roky neskôr nezákonne odsúdili na desaťročné väzenie. V nasledujúcom roku ho podmienečne prepustili a neskôr rehabilitovali. Šmidke bol hlavným činiteľom Slovenského národného povstania, neskôr spolupredsedal a potom predsedal Slovenskej národnej rade. Pre obvinenie z buržoázneho nacionalizmu musel v roku 1950 odísť z politického života.

(tasr)